Láska Bohov trvá večne °° 8 + 9

4. října 2010 v 18:10 | BlackStar |  Láska Bohov trvá večne

Znova dvojitá dávka poviedky.

Už som sa snáď polepšila... Kapitola je na nejakých osem strán, taže nie, že si zvyknete!

Prajem príjemné čítanie.

BlackStar

8. kapitola
Bože, kto ma budí. A kto je v mojej, teda ich izbe. Otvorila som oči a snažila sa zaostriť, kto nevítaný je v tejto izbe, teda okrem mňa.
Svitalo, takže do izby presvitalo trocha svetla a ja som v rohu izby spoznala nejakú postavu. Mužskú postavu...
"Pomóc, úchyl," kričala som, čo mi sily stačili. Trocha som zaostrila a spoznala Pána ignoranta. Stál a ruky mal zložené na prsiach. Asi čakal pokým sa upokojím.
"Prepáč, ale nechcel som ťa zobudiť. Iba som si prišiel pre tričko," oznámil mi a mne postupne dochádzalo, čo povedal.
"Počkaj, toto je tvoja izba?" pýtala som sa úplne zaskočená. Áno, včera som ju poriadne neprehliadla, ale vôbec by ma nenapadlo, že by ma Alice dala k nemu do izby. Bože, za toto ju zabijem.
"Áno," povedal potichu. Ani neviem koľko je hodín. Ignorovala som ho.
"Kde je tá Alice. Idem ju vlastnoručne zabiť. Ja ju uškrtím. Óch!" mrmlala som si sama pre seba. Vyletela som z postele, ale neskoro som si uvedomila, že som akosi iba v nočnej košieľke, ktorú mi nanútila Alice.
"Ehm, ehm," odkašľal si... Pán dokonalý!
"Tak ma neočumuj a vypadni, alebo zavolaj Alice!" skríkla som na neho a radšej sa znova zahrabala do postele. On naozaj poslúchol a odišiel z izby. Po chvíli čakania sa dostavila Alice.
"Alice, bože, prečo si mi nepovedala, že je to izba pán-átata. No, veď vieš. Čo? Bože, nikdy by som tu nespala. Mala si mi to povedať," vyhŕkla som na ňu všetko čo ma napadlo.
"Bella, pokoj. Edward toho aj tak moc nenaspí a jemu to nevadí a hosťovská izba ešte nie je dokončená. Esme na nej pracuje, takže nabudúce budeš mať kde prespať," snažila sa ma upokojiť. Počkať, ono bude nejaké nabudúce? Podivila som sa, ale radšej to nekomentovala.
"Ale aj tak si mi to mala povedať," karhal som ju. Bolo dosť nepríjemné ho tu načapať, alebo on mňa? No to je jedno, hlavne, že sa to vyriešilo.
Pozrela som sa na hodinky, ktoré viseli na stene oproti posteli. Bolo niečo málo po šiestej ráno. Tak to spať už rozhodne nebudem. Vybrala som sa teda do kúpeľne a snažila sa uvoľniť všetky svoje stuhnuté svaly. V sprche som si uvedomila, že som vlastne v Edwardovej kúpeľni, izbe... Bože, za čo ma trestáš?
Vyliezla som zo sprchy a snažila sa na nič nemyslieť. Dnešok by som rada strávila v posteli, no bohužiaľ je tu aj škola, takže hor sa do učenia. Už som bola oblečená do vecí, ktoré som našla pred dverami - museli byť od Alice.
"Bella, musíme ísť znova na nákupy," vtrhla do izby Alice. Tak to teda nie. Dnes už naozaj nemienim stepovať po nákupnom dome a poslúchať Alice, čo by mi perfektne pasovalo.
"Nie, Alice," povedala som rozhodne.
"Bella, prosím, Bell, to by si mi neurobila," prosíkala a ja som myslela, že ma klepne. Skoro som sa jej tam rozkričala nech prestane. Hranie na city... zlý postup pre mňa, dobrý pre Alice.
Chcela som jej ujsť, tak som si to namierila po schodisku dole a snažila sa nezakopnúť a nespadnúť. Keď som dole zbadala nejaké nohy, myslela som, že je to Emm alebo Jazz. Moji záchrancovia, tak som skočila a pristála dotyčnej osobe na chrbte.
"Alice, nechaj ma!" kričala som hystericky a snažila sa udržať na chrbte... A sakra! Znova osudná chyba. Bol to Edward. Sakra, sakra! No, teraz mi to bolo aj jedno, hlavne nech ma zachráni pre Alice.
"Bella, čo to-" zasekla sa Alice. Vedela, čo si o ňom myslím a čo mám v pláne.
"Vidíš, to je kvôli tebe," vysvetlila som jej celú situáciu. Odniekiaľ sa ozvala rana a počula som smiech, ktorý sa odrážal od všetkých stien tohto domu.
"Ehm, Bella? Čo sa stalo?" spýtal sa môj záchranca. Fú, aj v mysli mi to znie divne. Nikdy by som nepovedala, že takto skončím.
"Prepáč, ale myslela som, že si Emm alebo Jazz," povedala som stručne a dúfala, že mu to bude stačiť. Stačilo. Chytil ma pod nohy a vyhupol si ma vyššie, pretože som sa pomaly, ale iste kĺzala dolu.
"Bella," prosíkala, ale ja som nemienila ustúpiť.
"Alice, vidíš, čo práve robím? To ti musí stačiť, že nikam nejdem," protestovala som a mala som hneď aj názornú ukážku. Naozaj mi to nebolo príjemné, no nešlo to inak.
"Dobre, ale v utorok ísť musíme," rozkázala nakoniec a ja som zvýskla, až sa Edward prikrčil.
"Môžem ťa pustiť?" spýtal sa ma opatrne.
"Ehm," zahuhlala som mu do ucha.
Pripravovala som sa na pristátie, no nepodarilo sa tak, ako som očakávala. Zle som dopadla na pravú nohu a spadla na zem.
"Au," vypadlo zo mňa nakoniec. Edward sa ku mne hneď sklonil a začal mi ohmatávať členok.
"Má to narazené, ale mal by si sa na to pozrieť," hovoril k niekomu, koho som nevidela. Potom sa všetci rozostúpili a ja som videla blonďáka asi tak starého ako Esme. To bude Doktor Cullen.
"Dobrý deň, pán Cullen," pípla som a snažila sa byť mimo diania.
"Ahoj, ty budeš Bella. Ale prosím hovor mi Carlisle," predstavil sa a podal mi ruku. S menšími problémami som ju prijala. Zrazu ma Edward zdvihol zo zeme a niesol niekam po schodoch. V hlave sa mi rojili tisíce spôsobov ako ho spacifikovať. Už som bola odhodlaná aj jeden urobiť, keď sa Alice začala smiať a Edward si niečo odfrkol. Myslím, že niečo ako "Veľmi milé", ale nie som si istá. Nechápavo som na neho zazerala.
Po chvíli som sa ocitla na niečom tvrdom a studenom, skoro ako Edward.
"Poriadne sa ti na to pozrieme," prehovoril Carlisle, keď vstúpil za mnou do miestnosti, ktorá bola plná kníh, starých kníh.
"Hm... je mi ľúto, že sme sa spoznali za takýchto okolností," vyšlo nakoniec zo mňa. Ani som nevedela, kde sa to vo mne zobralo.
Carlisle sa zasmial. "Tak to sme dvaja. Ale som rád, že som ťa spoznal," dodal potichu.

Členok som mala iba narazený, nič hrozné to nebolo, takže som sa mohla aspoň slobodne pohybovať, ale Carlisle ma vypísal na dnešný deň. Nech u nich ostanem a nič namáhavé nerobím. Na to sa sťažoval Emm, keďže sa mu tiež do školy nechcelo. Alice sa pridala, že ma tu nenechá samotnú, že by som sa nudila. K nej prišla aj Rose, že mi spríjemnia deň. Tak keď už oni traja, tak si povedali aj Jazz a Edward, že si dajú tiež voľno. Nakoniec Carlisle volal do školy, že nám nie je dobre a že ja mám narazený kotník. Esme mi spravila raňajky, vraj ostatní už jedli. Nahádzala som to do seba a došuchtala sa do obývačky. Všetci sedeli na sedačkách a rozprávali sa. Zaznamenala som, že sa dohadujú o Emmovej oslave. Nechcelo sa mi tam byť, tak som sa snažila nejako dopraviť do izby. A bol tu veľký problém. Schodisko! Pozrela som sa po osadenstve domu a zistila, že je tu Emm, ktorý horlivo diskutoval a Alice o tej oslave. Jazz, ktorý bol zamestnaný krkom Alice, Rose, ktorá sa venovala svojom nechtom a nakoniec tu ostal Edward. Čo už! Dnes s ním budem hádam aj viac, ako by som chcela. Hodila som na neho útrpný pohľad a on pochopil. Prišiel ku mna s ľahkosťou si ma vyhodil do náručia. On sa usmial a ja som mu to oplatila kyslím úškľabkom. No, čo. Stále ho nemám moc v láske, keď mi všetko kazí. Postavil ma v izbe na zem a ja som sa konečne poriadne porozhliadla po jeho izbe. Mal ju peknú. Zladenú do tmavej modrej, miestami prechádzala do čiernej. Tak takú kombináciu mám rada aj ja. Na jednej stene mal obrovské police, v ktorých boli väčšinou knihy a CD-čká. Tiež uprostred bola Hifi vež, ktorá bola v čiernom. Krásne to tu všetko kontrastovalo. Zadívala som sa na policu s knihami, mal tu hádam všetko. Od modernej literatúry až po staršie diela, ktoré by som podľa môjho mohli byť originály. Videla som tu snáď všetky diela od Shakespeara.
Ostala som v nemom úžase. Nevedela som, že jeho zaujímajú takéto žánre. Možno, to tu má iba z povinného čítania, ale pochybujem, že by mal pôvodné knihy. Veď to je ako zázrak.
"Čo je?" povedala som, keď som sa na neho pozrela. Mal zdvihnuté obočie a neveriacky
si ma prezeral.
"Som síce praštená, ale milujem knihy a klasiku. Shakespeare bol vo svojej dobe génius. Jeho poňatie citov je jednoducho k nezaplateniu. Napríklad v Rómeovi a Júlii. Ja sama by som si vybrala rovnako. Zomrieť pre lásku by bolo to najkrajšie riešenie smrti. Bolo by to možno to najlepšie, čo by som spravila," zasnívala som sa a stále premýšľala, aké by to bolo. Spraviť niečo na základe citov k inému.
"Naozaj by si sa obetovala pre lásku? Chcem povedať, že je to krásne, ale spravila by si to? Vzdať sa niečoho, vlastne toho najvzácnejšieho čo máš?" spytoval sa ma zo smútkom, no aj nádejou v hlase. Naozaj to bola nádej? To je dosť divné. No, ale áno, spravila by som to.
"Áno, ak by to bolo pre skutočnú lásku. Myslím niečo ako spriaznená duša, ak ma chápeš, tak vykonám čokoľvek. Upísala by som sa aj samotnému Diablovi, len nech by som bola s ním," priznala som sa a ani som neplánovala, že sa niekomu takto otvorím. Nikto toto nevie. Ani moji rodičia a to ich milujem nadovšetko, ale toto nie, toto je moje tajomstvo.
"Nie." Počula som tichý, ale veľmi tichý povzdych. Otočila som sa na Edwarda a videla jeho strápenú tvár.
"Čože?"" spýtala som sa neveriacky.
"Ale nič," tváril sa ako anjelik. "Len vieš, že si zaujímavá. Nikdy som ťa takúto nevidel. V škole si úplne iná, ako vymenená. Vôbec by som ťa nespoznal," zamyslel sa a ja som
si znova uvedomila, že som divná. No, nech mi to aj on pripomína! Bude to fajn.
"Hej, len nech je to medzi nami. Nemienim mať na krku psychiatra," vyslovila som svoje myšlienky nahlas. On len pokýval hlavou a vybral si jednu z tej hŕby knižiek.
"Môžem?" spýtala som sa opatrne.
"Len si poslúž," odpovedal a znova sa začítal do knihy. Vybrala som knihu ako ten najväčší poklad a posadila sa na posteľ. Vyzula papuče a ľahla si na brucho. Knihu som si položila na poštár a ľahla si vedľa Edwarda. On ležal na chrbte a v rukách nad hlavou mal knihu. Ani neviem, čo čítal. Zrazu otočil hlavu a usmial sa na mňa. Ja som ostala zaskočená, pretože som si uvedomila, že som ho vlastne špehovala. Radšej som takéto myšlienky zahnala a konečne sa ponorila do čítania. Bol som tak zahrabaná v deji knihy, že som si ani nevšimla, že na mňa niekto skočil.
"Bella, no ták, Bella," vrieskla hystericky Alice.
"Áno, Alice," odpovedala som jej úplne pokojným hlasom.
"Bella, vrieskam tu na teba asi päť minút a ty vôbec nereaguješ. Ste si s Edwardom podobní," vyslovila tú najhoršiu vec na svete. Hodila som na ňu vražedný pohľad a po ňom nasledoval vankúš.
"Hej, to bolo za čo?" spýtala sa, keď si z tváre dávala dole vankúš, ktorý jej tam pristál.
"Tak ty nevieš?" spýtala som sa a znova po nej jeden hodila. Ani neviem ako, ale zrazu sa strhla obrovská vankúšová vojna. Po chvíli vrieskania sa k nám pripojil aj Emm a nakoniec aj Jazz s Edwardom.
Hm... už to nie je Pán dokonalý, ale Edward? Dievča, ty nejako rýchlo meníš názory, rozprávala som sa sama so sebou.
      
"Dobre, dobre. Som hotová a bolí ma noha," pripomenula som sa, keď sa na mňa Emm valil s hŕbou vankúšov. To by som asi neprežila. Všetci sa ako na povel zdvihli a pomáhali poupratovať tú spúšť. Myslím, že sme niektoré vankúše aj roztrhali. Ale moc peria som tu nevidela. Vlastne videla, Emm mal na sebe kopec peria, ktoré mal pozastrkované za oblečením a vo vlasoch, samozrejme.
"Bože, čo ste tu robili?" bedovala Esme a s ňou prišla aj Rose.
"Musíš sa do všetkého zapájať, čo?" peskovala Emma a ťahala ho za ucho dole po schodoch, Emm iba vydával hlasné stony, ktoré boli skôr výkriky do tmy. Nikto ho nepočúval, čo by sme s ním vôbec robili.
"Tak a von, idem to upratať a vy sa zatiaľ dajte dokopy. A pozor na Bellu, nech sa jej s tou nohou nič nestane," upozorňovala Edward s Jazzom. Tí si ma vyhupli na ruky a ako kráľovná som sa niesla dolu.
"Tak, čo budeme robiť, máme ešte dosť času, a keďže Bella nesmie ísť na nákupy, nemáme čo robiť." Vyškerená Alice znova pripomenula svoje nákupy a ja som sa musela zasmiať. Ona na ne nikdy nezabudne.
   
         
"Hm... a koľko je hodín?" spýtala som sa iba pre zaujímavosť.
"Počkaj, budú tri hodiny," oznámil mi Jazz. Čože?! To už toľko? Preboha, koľko sme strávili pri tej bitke?
"Tak mi aspoň povedzte, čo ste vymysleli na narodeniny Emmetta," vypadlo zo mňa nakoniec. Ani neviem, čo ma to popadlo.
"No, Emm najskôr plánoval ísť do klubu, ale ešte nevieme ako sa vyliečiš," hovorila Alice a ja som ju pozorne počúvala. To, že sa budem liečiť viac ako pár dní sa mi moc nepáčilo. Teda vôbec sa mi to nepáčilo.
"Deviateho som fit! Takže sa pôjde do klubu!" zavelila som a nebrala od nikoho žiadne námietky.

***
  

Tak toto bolo nečakané. Bella sa na mňa zavesila a vôbec sa nechcela pustiť. Hádala sa s Alice na mojom chrbte. A bodkou bolo to, že ma použila ako odstrašujúci príklad. Dosť mi to liezlo na nervy, ale zasa som jej mohol byť blízko bez toho, aby od nej neprichádzali vlny vraždenia. Nakoniec to skončilo úrazom. Snažil som sa na ňu dávať pozor cez okolité myšlienky, no moc mi to nešlo. Nikto sa na nás nepozeral. Mali oveľa viac starostí, napríklad svoje drahé polovičky. Nakoniec a vlastne aj našťastie to mala iba narazené, takže obväz a mastičky. Zahojené to bude mať celkom rýchlo, ale kto vie. Nakoniec sa všetci ponorili do plánovania Emmovej oslavy.
"Alice, ja chcem ísť do klubu. A žiadne oslavy tu doma. Ešte by som to nemusel prežiť. Tie tvoje plánovacie akcie sa mi vôbec nepáčia," obhajoval sa Emmett a snažil sa dať jasne najavo, že chce ísť preč. Vedel som, čo presne chce a už aj Alice.
Emmett vytiahol Rose na parket a tam sa jej venoval viac ako by mal. Všetky jeho pohyby sa sústreďovali na jej citlivé partie. Keď konečne dotancovali ich vzrušujúci tanec, odobrali sa ku stolu pri ktorom tiež veľmi dlho nevydržali. Vyparili sa niekam za roh a tam sa začali venovať sami sebe.

"Jasné, iba aby si tam mohol Rose bezstarostne obchytkávať. Emmette Cullene, ty myslíš iba spodnou časťou svojho tele," vyštartovala po ňom Alice a mala pravdu. Emm sa pozrel tam dole a spokojne sa usmial. Fúúj, tak to bolo nechutné
"Prosím, nechaj si to pre seba!" vykríkol som na neho, ale tak aby nás Bella nepočula. Zrazu som si uvedomil, že tu s nami už nie je. Poobzeral som sa a videl ako sa na nás zmučene pozerá. Usmial som sa a išiel ju odniesť hore.
Postavil som ju do dverí a čakal, čo bude robiť. Začala sa rozhliadať po mojej izbe a nakoniec sa zastavila na knihách. Nemyslel by som si, že ju nejako moc zaujímajú.
Asi som sa tváril ako idiot, lebo sa ma spýtala čo sa deje. Nadvihol som obočie, či mi niečo ona sama nepovie.
"Som síce praštená, ale milujem knihy a klasiku. Shakespeare bol vo svojej dobe génius. Jeho poňatie citov je..." rozprávala neuveriteľné veci. Myslel som si, že niekto taký už nedobro vymrel, teda okrem mňa. A ona je dokonca dievča... Dobre, asi všetkých trocha podceňujem, ale nikdy by som si nemyslel, že práve ona...
"Naozaj by si sa obetovala pre lásku? Chcem povedať, že je to krásne..." chcel som to vedieť. Chcel som aspoň trocha nahliadnuť do jej vnútra. Strašne ma to zaujímalo a možno som aj dúfal v kladnú odpoveď. Nie! Čo to tu trepem, nikdy by som jej to nedovolil, aj keby ma nechce. Vlastne ona ma nechce. Polial ma pocit sklamania.
"Áno, ak by to bolo pre skutočnú lásku. Myslím niečo ako spriaznená duša..." Tak krásne sa to počúvalo, ale musel som sa vrátiť do reality, kedy by ona mohla niečo takéto spraviť. Nájde si nejaké normálne manžela, ktorý bude zarábať a ona sa bude mať ako v bavlnke. Nič menej si nezaslúži. Taká úžasná bytosť... No, keď prišla na časť s Diablom, skoro som skolaboval.
"Nie," šepol som a bol som si istý, že to nemohla počuť. Asi som sa mýlil.
Nakoniec to skončilo mojou prísahou, že to nikomu nepoviem, ale vlastne už to vie celá moja rodina a Alice sa v hlave mihali všelijaké vízie. V jednej som bol ja... v ďalšej Bella. A nakoniec sme tam boli spolu, ale nič viac som nemohol vidieť, lebo mi to Alice neukázala. V myšlienkach si opakovala, čo treba kúpiť na dnešný večer. Brrr. Tak to nemusím.
Ľahol som si na posteľ a začítal som sa do knihy, po chvíli prišla aj Bella a ľahla si na brucho a na vankúš si položila knižku. Bola tak krásna, keď sa pri tom okusovala peru, alebo prst. Bolo to také krásne, ale sledovať som ju nemohol večne. Ja už som svoju knihu mal dávno prečítanú a po chvíli sem vtrhla Alice. Bola ako tornádo. Odišiel som, lebo ma do jej plánov ešte zatiahne tiež. Chcela Bellu znova vytiahnuť na nákupy. Nakoniec to skončila vankúšovou bitkou do ktorej sme sa zapojili aj my. Teda Emm, Jazz a ja.
Bella sa musela pripomenúť, inak by ju Emm zadusil vankúšmi.    
Zišli sme dole a všetci sa pohodlne usadili. Bella žačala bezpečnú tému, teda pokiaľ nebude chcieť Alice oslavu tu v dome.
"Deviateho som fit! Takže sa pôjde do klubu!" zavelila Bella a nebrala žiadne námietky. Všetci boli spokojný a najviac Emm. Fúúj, všetko si predstavoval a nebolo to nič pekné. Teda možno pre neho áno, ale ja som myslel, že mu jednu vrazím. Namiesto toho som sa vybral na menší lov. Belle som oznámil, že sa idem prejsť, aj keď myslím, je to vôbec nezaujímalo....


9. kapitola
V pondelok som mala už nohu v poriadku a tiež sa vrátili rodičia. Žiarili ako vianočný stromček. Možno budem mať súrodenca, napadlo ma raz. To by bolo super!
Ale, keďže sa mi ešte do školy nechcelo, povedala som, že ma tá noha trocha pobolieva a Carlisle sa nado mnou zľutoval a napísal mi ešte na ten jeden deň ospravedlnenku. A vlastne to bolo ešte lepšie, ako som očakávala. Vonku svietilo slniečko a ja som sa váľala vonku. Mama mi nechcela dať nič robiť, tak som mala voľný deň. Rozmýšľala som nad všelijakými vecami, ale najviac asi nad Edwardom. V škole sa správa neprístupne a všetkých odháňa a keď som bola u nich, tak bol milý a usmievavý. Ja sa v ňom nevyznám. Ale stále mám svoj záväzok. Nájdem mu nejaké dievča, nech to stojí čo chce! A Emmova oslava je na to tá pravá. Určite tam bude kopa dievčat, ktoré ho budú chcieť a ja budem mať dobrý výber. Len nech sa znova nechová ako imbecil, inak mu riadne vynadám.
"Bella, večera!" kričala na mňa mama z kuchyne. Ja som sa vyhrabala z postele a pomalým krokom som zišla dole. Mali sme zapečené cestoviny s kuraťom. Mňam, dobrota.
"Tak ako si sa mala u Cullenov?" spýtal sa ma zrazu oco.
"Dobre. Bavili sme sa a Esme a Carlisle sú veľmi milí," odpovedala som stručne. Nechcelo sa mi všetko opisovať, tak som zmenila tému.
"A ako ste sa mali vy? Prišli ste rozžiarený," nadhodila som a čakala, čo z nich vypadne.
"Bolo tam úžasne. Celé dni sme si užívali. Myslím masáže," spresnila to mama, aj keď som vedela, že myslela aj niečo iné, no nechala som to tak. Zrazu som si spomenula, že som im napovedala a tej oslave.
"Mami, oco. Emmett bude mať narodeniny, a tak chceme ísť do klubu. Snáď vám to nevadí." Usmiala som sa a dúfala, že to zaberie. A taktiež že áno. S úsmevom prikývli a ja som spokojne dojedla večeru. Potom som sa odpratala do izby a zaspala.
Ležím na niečom bielom. Po tvári mi tečú slzy, ktoré sa hneď menia na paru. Všetko je prirodzené a ja sa naf tým vôbec nezamýšľam. Vlastne mojou mysľou chodia iné myšlienky. Všetky strašne bolia, keď si uvedomujem pravdu. Mala som spraviť úplne niečo iné, no na to som bola až moc hrdá a nikdy by som si nič také nepriznala. Nechcela som na to myslieť, no nedalo sa tomu zabrániť.
Zrazu príde krásna žena, ktorú som videla v mojou druhom sne. Vyzerá stále rovnako a možno aj krajšie. Jej črty sa zvýraznili a ja som vedela, že som v bezpečí a že ona ma vypočuje. Začala som rozprávať a pri tom som nedokázala zadrať pár vzlykov. Nepočula som, čo som hovorila, iba som si toho bola vedomá. Všetko som veľmi intenzívne vnímala. Vedela som, kto to je, ale nevedela som si spomenúť. Nikdy by som si nemyslela, že budem takto vyvádzať. Zrazu ma chytila za plecia a hlavu mi nasmerovala k tomu niečomu bielemu pod nami. Ako by to bol obláčik sa to rozplynulo a mne sa naskytol pohľad na Alice a vedľa nej bol...
      
"Pip-pip." Blbý budík. A to som myslela, že sa konečne z tých mojich snov niečo dozviem. Bolo to zvláštne. V tom sne som vedela všetko a teraz sa cítim akoby som všetko zabudla, alebo vlastne iba zasunula niekde do kútika mojej mysle. Nechala som to tak a vyšuchtala sa do kúpeľne spraviť zo sebou niečo.
"Bell, idem a nezabudni, že máš ísť už do školy. Papa!" Počula som, ako mama zabuchla dverami. No, fajn, som sama a vôbec sa mi nechce. Ale keď som si spomenula, že tam stretnem Alice, Tish, Pailin a Melody, hneď mi bolo lepšie. S babami som sa už dlho nevidela, a tak sa na ne teším. Možno by mohli ísť s nami do klubu. Bola by sranda. Melody zoberie Nika a Tish Dana a Pailin budeme musieť niekoho nájsť. Predsa ju nenechám len tak.
Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdu aj baby a všetci boli spokojný. Emm sa tešil ako malé dieťa. Celý deň iba poskakoval a všetkým ďakoval, teda až na Alice, ktorá sa za to urazila. Nakoniec to skončilo tak, že Emm pôjde s Alice znova na nákupy a to bez odvrávania a ešte k tomu kedy bude chcieť, takže nikoho iného ťahať nemusí. My všetci sme boli spokojný ale Emmovi to evidentne nevadilo. Tešil sa na svoju oslavu a my s ním.
"Mami, som doma!" zakričím do domu, keď som za sebou zabuchla dvere. Konečne som tiež prevetrala svojho miláčika. Chdák, musel byť nepoužitý riadne dlhý čas. To sa musí napraviť. Zajtra ho beriem zo
sebou.
"Ahoj, kde si toľko bola?" spýtala sa ma, keď prišla do chodby.   
"Dohadovali sme sa, kedy pôjdeme. Dúfam, že si na to nezabudla!" upozorňovala som mamu, lebo viem, aká dokáže byť.
"Nie, nie, len nech prídeš domov," žartovala, ale myslela to aj vážne. Zasa tak dlho sa zdržať nemienim.
"Jasné." Objala som ju a utekala hore do izby. V škole som síce nebola dva dni, ale aj tak sa tam toho veľa stalo. Musela som sa niečo naučiť a úlohy boli tiež.
Ani som sa nenazdala a mama ma volala na večeru. Oco sa zdržal v práci, a tak sme večerali iba my dve. No, nevadilo nám to. Porozprávali sme sa a ja som sa nadmieru unavená vrátila do izby. Prezliekla som sa a zapadla do postele. Tieto dni som strašne unavená a to ani neviem z čoho.
Dúfala som, že sa mi znova bude niečo snívať. Vlastne som chcela, aby sa mi snívalo o tej panej.
"Bella, stávaj, lebo nestihneš!" Prebudilo ma mamine kričanie, ktoré by počuli aj naši susedia. S neochotou som sa vyvalila z postele a zapadla do kúpeľne. Ani sa mi moc nechcelo, ale musím, aspoň mám nejakú motiváciu. Emmova oslava. Tak po prvé je to Emm, sám o sebe. Po druhé to je stále akcia, ktorá platí, až pokým si niekoho nenájde, to je samozrejmé. A po tretie je to dobrá zábava. Určite si to tam užijeme, to je jasné!

Škola bola dosť nudná, nič sme nemohli robiť a ešte k tomu sme mali dve hodiny telocviku, tak to bola výhra. Nič som neskúšala, inak by to dopadlo rovnako ako u Cullenovcov, to by mi ešte chýbalo. Alice som sľúbila, že pôjdeme na nákupy a ešte ta Emmova oslava. Ten by mi dal.
"Bella, vyzdvihneme ťa okolo šiestej," hučala do mňa Alice už asi päť minút. Stále som ju nevnímala, až keď sa zmienila o odvoze som sa prebrala.
"Tak to nie, ja chcem ísť svojím miláčikom," protestovala som rázne a nemienila ustúpiť. Ruky vbok a brada hore, to funguje a taktiež aj áno.
"No, dobre," vykrúcala sa ešte chvíľu, "ale vezieš nás aj naspäť, takže žiadny alkohol," porúčala mi ako moja mama.
"Alice, videla si ma niekedy piť?" spýtala som sa a až potom som si uvedomila, že sú tu vlastne iba týždeň. Omluvne som sa usmiala.
"Tak, že by ti niekto hovoril, že som pila? Nie, tak vidíš," zakončila som to a nemienila sa k tomu vracať. Ja a alkohol nejde moc dokopy. Už pri tom pachu si vždy poviem, že to musí byť odporné. Radšej to ani neskúšam a užívam si diskotéky, alebo niekde inde.
"Dobre, takže zájdeš pre Tish s Danom a Pailin. Melody príde s Nikom a my pôjdeme vlastnými autami," úkolovala ich všetkých a vôbec nevnímala protesty, ktoré boli zväčša na strane jej súrodencov. Všetkých presadila. Jazz, Emm a Edward pôjdu Volvom a Alice s Rose Mercedesom. Ani neviem, prečo to tak spravila. Všetci piati sa do jedného auta zmestia, tak načo robiť takú drámu, no keď to spomenul Edward, začala mu hubovať, že si pokrčia šaty a všetko okolo. No, keď spomenula šaty, rozsvietilo sa jej nad hlavou a s vražedným úsmevom sa na mňa otočila.
"Ty, ja, štvrtá hodina popoludní," vyhŕkla a ja som dostala strach. Toto nedopadne dobre. Radšej som ich všetkých pozdravila a hnala sa domov. Mala som hodinu na to, aby som si trochu oddýchla a potom príde vraždiaca Alice. Mame som všetko vysvetlila a povedala, že neviem, kedy sa vrátim. Dôverovala mi, tak to nebol problém. Stačí, keď im napíšem lístok, kedy som prišla. Ráno aj tak chodia skoro, takže ma aspoň nezobudia.

"Ahoj, ideme?" Nasadla do auta Pailin.
"Jasné. Ešte zájdeme pre Tish a Dana a môžeme to ísť rozbaliť!" vykríkla som a už dupla na plyn.
"Bella, máš úžasné šaty a make-up je dokonalý," rozplývala sa Pailin a ja som sa iba potuteľne usmievala.
"Alice." Stačilo to, aby si uvedomila, že takto by som sa ja nikdy nevystrojila. Poznala ma až moc dobre.

"Bože, Bella, spomaľ!" vykríkol niekto a ja som skoro skolabovala. Ešteže som ten volant držala poriadne.
"Čo sa preboha stalo?"
"Videla si, koľko ideš?" naliehala stále Tish. Ani som si nevšimla. Išla som prirodzene. Vlastne takto chodím iba po diaľnici a vo väčších mestách. Vo Forks predpisy dodržiavam. Predsa len je mojim otcom šerif polície.
"Jasné, a je v tom problém?" Nechápala som, čo sa im stalo. Stále som išla okolo tých 180 km/h a vôbec mi to nevadilo, ale ak im, tak majú smolu.
"Sakra, spomaľ," nevydržal to Dan.
"Nie, a ak sa bojíš, nemal si nastupovať," vysmiala som sa mu a trochu ešte pridala.
"Tak si nás tu niekde vysyp," rezignoval a ja som bola konečne spokojná.

"No konečne, kde ste toľko boli?" rozčuľovala sa Alice.
"To povedz tým vzadu," ukázala som za seba, "pretože mi ešte nadávali, že idem pomaly," práskla som ich a zdrhala za Emmom, ktorý stál pri dverách a divoko gestikuloval rukami.
"Takže, ideme na to," zavelil Emm a konečne sme sa rozišli do klubu. Bolo plno a ešte vonku stál dlhý rad, ktorý sa nedočkavo mrvil. Mala som strach, že sa ta ani nedostaneme, ale Cullenovci majú asi dobré konexie.
Nakoniec sme skončili v jednom z boxov a všetci sa vytratili na parket. Ja, Pailin a Edward sme ostali sedieť. Ja som hľadala niekoho vhodného kto by bol z blízkeho okolia, ale moc mi to nešlo...
Ááá, mám ale šťastie. V rohu stál vysoký, čiernovlasý chalan, ktorý sa pozeral našim smerom. Som si istá, že to bude kvôli Pailin. Je to kočka to sa nezaprie.
Pomalým krokom som vstala a všetky pohľady sa stočili na mňa. iba som pokrútila hlavou a išla ďalej. Priblížila som sa a prívetivo sa usmiala.
"Ahoj," vypadlo zo mňa to najmúdrejšie, čo som mohla povedať. On odtrhol pohľad od nášho boxu a uprel svoj hnedý pohľad na mňa. Mal pekné oči a celkom sa zdal milý.
"Všimla som si, že pokukuješ po našom stola a-" Nenechal ma dokončiť a hneď ma odpálkoval.
"Prepáč, ale ja o teba nemám záujem," odvrkol a znova sa zadíval na Pailin. Tak to teda nie! Ja sa mu ešte snažím pomôcť a on nechce. Nie, nie, zlá odpoveď.
"Vieš," povedala som a postavila som sa mu do výhľadu, "neprišla som za seba, ale chcem ti pomôcť." Posledné slovo som zvýraznila, aby ma pochopil. Zrazu začal počúvať a obrátil svoj pohľad na mňa.
"Tak je to dobre," zašepkala som si pre seba. "Takže, má rada..." začala som vymenovávať všetko, čo by mohli teraz robiť, ale nie moc, aby sa mohli spolu v pohode porozprávať. Nie je moc príjemné, keď o tebe chalan vie všetko a ty o ňom nič. Takže základy má a ja som ho vyslala na misiu. Zostala som v rohu miestnosti a čakala som, čo spraví. Prišiel tam a požiadal ju o tanec. Tomuto nikdy neodolá, vždy ťahá aj mňa, aj keď už nemôžem. Držala som im palce.
Videla som - aj na tú diaľku - ako sa jej rozžiarili oči. Bola nadšená, že ju niekto pozval a nemusela to všetko absolvovať sama. Začali tancovať a baviť a išlo to samo...
Zrazu som zbadala dievča, ktoré by mohlo zodpovedať takému originálu a rozhodla sa pre ďalší plán. Našla som nejaký servítok a pero som si požičala od barmana. Na lístok som napísala pár slov, ktoré by ju mohli prilákať a konečne sa zdekovala.
Tretí box, bronzové vlasy.
Čaká...
Sadla som si vedľa nej a nenápadne jej podstrčila papierik. Najskôr sa tvárila dosť, ehm, blbo, ale potom asi pochopila. Držala som si palce, aby to vyšlo a tiež nech zapôsobí na Edwarda.
Servítok si pritiahla a pozrela sa doň. Potom prebehla všetky boxy a zastavila sa na Edwardovi. Videla som, ako sa jej oči rozšírili a hrudník sa jej začal zdvíhať v nepravidelných intervaloch. A je to tu. Zodvihla sa a ladným krokom modelky sa rozišla k Edwardovi.   
S pocitom zadosťučinenia som sa vybrala na záchod. Hľadala som ho snáď všade a nie a nie ho nájsť. Pýtala som sa ľudí, ale nikto mi nevedel povedať. Buď boli napití, alebo to naozaj nevedeli.
Nakoniec som to riskla a otvorila dvere v jenom rohu miestnosti. Zdalo sa to ako toaleta, ale nebola...

***
Sedel som v klube - ktorý ani neviem ako sa volá - a sledoval dianie okolo mňa. Dobre, priznávam bez mučenia, sledoval som Bellu. V rôznych mysliach som ju zahliadol a nebolo to nič príjemné. Každý sa za ňou otáčala predstavoval si ju... Vrrr! Ani na to už nechcem myslieť.
Skoro som vyletel z kože, keď sa rozišla smerom k tomu chalanovi. Myl som chuť po ňom skočiť a nech ho už nevidím. V Pailininych myšlienkach sa zračilo sklamanie, ktoré bolo badateľné aj na jej tvári. Chystal som sa ju pozvať do tanca, keď som počul, čo hovorí Bella.
Nabádala ho k pozvaní Pailin. Takže ona jej ho dohadzuje. Takže takto. Môj plán tak spadol a čakala som, čo sa bude diať. Predsa len, nikto len tak nepôjde na dohovorenie nejakej cudzej osoby. Ale splietol som sa. Ten chalan normálne prišiel k nášmu stolu a pozval ju na parket. Takže ona je dohadzovačka...
Započúval som sa na nejaké myšlienky, ktoré sa točili okolo nejakého papierika. Bolo a ňom niečo napísané. Myslím, že som zbadal niečo ako "tretí box a čaká". Niečo také. Začal som uvažovať a myslel som, že ma švihne. Nie, nie, to nie je pravda.
Samozrejme, tretí box bol náš a ja som akosi tušil, že to bude na mňa. Ale kto?
Zrazu som v jej mysli zbadal Bellinu tvár a potom ako podstrčila ten servítok. Počul som, ako sa zdráha, ale potom na to pristúpila.
"Ak myslíš na Edwarda, tak na toho už mám zálusk. Teda nie ja, ale niekoho mu musíme dohodiť. Tak na to sa teším. A čo som ho videla, tak nebude problém nájsť niekoho ochotného." Takže Bella sa mi celý ten čas snažila niekoho nájsť. Alice jej ešte k tomu pomáhala, to jej neprejde. Ani jednej, aj keď...
Hľadal som najbližší úkryt a pritom som sa snažil nájsť Bellu. Videl som ju v niekoľkých myšlienkach, ale ani jedny mi nepovedali, kde presne je. Zrazu som ju zbadal v myšlienkach nejakého zvrhlého chlapa, ktorý nemyslel na nič príjemné. Zavrčal som a rozbehol som sa do tej miestnosti. Skláňali sa nad ňou asi traja chlapi, ktorí boli v mierne podnapitom stave, takže aj tie myšlienky boli trocha zahmlené. Snažil som sa nezvýšiť svoju rýchlosť na nepovolenú. Vtrhol som tam a už svojou rýchlosťou som ich odhodil od Belly. Videl som jej výraz a skoro som skolaboval. Trhalo mi to srdce, ale keď som skončil s tými parchantmi, stála a jej tvár bola plná odhodlania.
A sakra! Použil som svoju rýchlosť. Sakra, sakra, sakra. Takto sa to dozvedieť nemala.
Ale zasa, ja som mal na ňu tiež pár otázok.
"Chcem vedieť pravdu," vyhŕkli sme naraz...
________
Spokojné???:D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Carlie Carlie | Web | 5. října 2010 v 18:51 | Reagovat

úžasné:) Jen by mě zajímalo, to píšeš každý den? Tolik psát..fíha poklona:)

2 BlackStar BlackStar | Web | 6. října 2010 v 16:23 | Reagovat

Carlie: Nepíšem každý deň, ale iba keď sa dá a je nálada. Keď to ide tak za deň napíšem jednu kapitolu, to znamená nejaké štyri stránky. Takže, ak sa mi naozaj chce tak aj viac.:D A napríklad, tento a minulý týždeň som nenapísala ani čiarku.:P
A ďakujem za pochvalu.:-*

3 Ančísek Ančísek | Web | 6. října 2010 v 17:19 | Reagovat

dík-dost opožděně-za ten hlásek =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama