Láska Bohov trvá večne °° 6 + 7

30. září 2010 v 19:06 | BlackStar |  Láska Bohov trvá večne

Tak, snáď ste na mňa a moju poviedku nezabudli. Je tu dvojitý diel. To je ako ospravedlnenie za to, že som nič nepridala.

A vlastne sa chcem priblížiť ku kapitolám, ktoré pridávam na stmívku, aby som na Vás nezabúdala.

Snáď sa bude páčiť! BlackStar


6.kapitola
"Bell, zlatko. My ideme. Volala pani Cullenová, že u nich môžeš byť. Alice sa vraj veľmi teší. A hovorila, že ťa Alice vyzdvihne, aby si nemusela ísť hore dolu. Tak my ideme. Maj sa, zlatko," hovorila mi mama ešte v polospánku. Niečo som zamumlala ako odpoveď a ešte sa prišiel rozlúčiť oco. Ten povedal stručné "Ahoj!" a išli. Po pár minútach, keď som to všetko spracovávala, som vyletela z postele a išla sa pozrieť, čo je za deň. Takže sa mi to nezdalo. Už je štvrtok, ale ako som si to nemohla všimnúť? A ešte k tomu sa blížia Vianoce. Vlastne som si to chladné počasie ani moc neuvedomovala. Takto tu býva skoro stále, ale naozaj už sa ochladilo. Takže, za tri týždne sú Vianoce. No tak to som bola teda riadne mimo. Musím sa na ne pripraviť. A znova pôjdeme na nákupy. To sa bude Alice tešiť. Ale dúfam, že teraz Edwarda nezoberie. To by ma už naozaj kleplo.
  
"Bella, kde máš nočné košieľky?" kričala na mňa Alice, ktorá bola až po pás v mojej skrini. Moc som jej nerozumela, ale domyslela som si, čo chce.
"No, vieš, ja nosím iba tričká. Na nočné košieľky ja nie som," vykrúcala som sa a Alice, keď to počula, div že nerozbila celú skriňu, ako sa z nej snažila dostať. Ja sa im naozaj nemienim promenádovať
po dome iba v jednom kuse látky, ktorá navyše ešte aj presvitá. No, tak to nie!
"Tak zájdeme na nákupy. Išla by... Jasné, že by si išla. Tak dnes po škole pôjdeme a zoberieme aj Rose. Vianočné darčeky treba nakúpiť včas a ešte niečo na seba..." brebetila a ja som ani nestíhala sledovať, čo všetko mi balí. Myslím, že mi zbalila asi iba rifle, jedno tričko a hygienické potreby, ktoré som mala v taštičke. Nič viac. Malý ruksak si vyhodila na plece a už ma ťahala von. Rýchlo, pod jej dozorom, som zamkla a ešte skontrolovala, či je môj miláčik poriadne zamknutý. Predsa len tu nebudem štyri dni, to je pre mňa moc.
"Nasadaj a nešuchtaj sa stále," hubovala Alice a mne nezostávalo nič iné ako nasadnúť. Rýchlo som teda sadla a Alice v tom momente dupla na plyn. Ani som si neuvedomila, že je v aute ešte nieto iný. Vlastne som to poznala podľa toho, že mi niekto dýchal na krk a to myslím doslova. Zľakla som sa, ale nie až tak toho, že tam niekto je, ale toho, že by to mohol byť Edward. Otočila som sa a zbadala svaly kam som sa len pozrela.
"Som Emmett," povedal so širokým úsmevom ten svalnáč.
"Bella," povedala som a tiež sa usmiala. Bolo to nákazlivé.
"Tákže, keď už sme sa spoznali, čo by si povedala na nejaký ten..."
"Brzdi, nikam s tebou nepôjdem, jasné?!" nenechala som ho dohovoriť, pretože sa mi zdalo, že sa to uberá nekalými cestami.
"Tak to si zabila. Nie, tak to som rozhodne nemyslel, aj keď... No, nie. Chcel som povedať, či by si so mnou niečo nepodnikla, predsa len budem mať novú sestričku..."
"Čože?!" zvýšila som hlas a znova ho nenechala dohovoriť.
"Pokoj dievča," povedal to takým divným hlasom a potom vybuchol od smiechu. Tss. Tak ja som mu na smiech, len počkaj.
"Ja - ja som chcel povedať, že budem mať dočasnú sestričku. Jasné? Pokoj a nechaj ma nabudúce dopovedať. Inak sa s tebou prestanem baviť," povedal urazene.
"Bella, prosím, pre mňa to sprav. Aspoň nebude otravovať," pošeptala mi Alice do ucha, ale zázrakom to počul aj Emm.
"Tss. A to si hovoríš sestra? Si iba obyčajná vševedúca čarodejnica. Už ťa nepovažujem za sestru!" vykríkol a pri poslednej vete gestikuloval až tak, že mi skoro vlepil. Ešteže som sa stihla vyhnúť. Emmett bol stále naklonený dopredu a niečo mumlal. Nevnímala som ho, nech si robí, čo chce, no pozrela som sa na Alice a ona na mňa žmurkla. Vtom prudko zabočila a zabrzdila na školskom parkovisku. Emm to nečakal a prehodil sa na zadnú sedačku a div nevyvalil dvere. Myslím, že by sa to aj stalo, keby sa nechytí sedačky. No, tá to tiež moc dobre neodniesla. Ostali na nej jeho odtlačky prstov, ktoré boli zaryté skoro až pod kožu.
"Ty blbec! Moje autíčko. Si úplný somár. Za toto s nami pôjdeš na nákupy a nie že sa stratíš v nejakom autosalóne. Pekne si ťa budem strážiť," predniesla svoj rozsudok a ja som vyprskla smiechom. Tak toto je moc aj na mňa. Emm sa zničene, no zároveň urazene vytiahol z auta a pochodoval ku krásnej blondíne, ktorú som ešte nepoznala. Vedľa nej stál Jazz a ten neschopný blbec. Odvrátila som od nich pohľad a vydala sa za Alice. Postavila som sa tak, aby som na neho nevidela a bolo mi lepšie.
"Bella, toto je Rosalie. Rose Bella," predstavila nás a ja som jej s úsmevom podala ruku.
"Ahoj," pozdravila milo a tiež sa usmiala. Jazz ostal trochu zarazene stáť a ja som nechápala prečo. Čo sa mu stalo? Hm...
"Tak poď Béélla, ideme na hodíínu," pospevoval si Emm a myslela som, že prídem o sluch. Jeho hlboký hlas nebol stvorený pre vysoké tóny a nie na spievanie vôbec. Pri držaní uší som sa stihla ešte smiať, pretože dostal po ceste pohlavok od Rose, ale ani to ho nezastavilo. Všetci už boli vo svojich triedach, iba ja som sa s Emmettom potulovala chodbou.
Vôbec som hodinu nevnímala, pretože mi Emm stále niečo hovoril. Ako dostal Edwarda, ako si vystrelil s Carlisla, ich otca. A ako stihol podpáliť Alice pár kúskov oblečenia a za to s ňou musel chodiť týždeň nakupovať. Ja som sa iba smiala a skoro som musela ísť do riaditeľne. Snažila som sa ho ignorovať, ale nešlo to. To akoby ste sa snažili nevnímať grizlyho, ktorý vám dýcha na krk. Do obeda som mala tri hodiny s Emmom a jednu s Rose. Zistila som, že je to super dievča. Má dobrý vkus a je milá. Už aj ona sa teší na nákupy, kde si ma zoberú obe na paškál.  
S Pailin, Tish a ani s Melody som sa nestretla. Vlastne ani na parkovisku. No, čo už, budem ich musieť nájsť.
"Ahoj, kde ste boli?" spýtala som sa ich, keď som ich konečne zahliadla na obede.
"Prepáč, ale Tish nestíhala, tak sme prišli neskoro," ospravedlnila sa Pailin a vrhla na Tish vraždiaci pohľad. Tish sa trocha prikrčila a usmiala sa.
"A ja som bola s Nikom," usmiala sa omluvne Melody. Čo už s nimi.
"Inak, teraz naši odišli, tak budem na chvíľu u Cullenov, takže doma ma nehľadajte," povedala som im v rýchlosti, pretože som videla ako na mňa Emm ozlomkrky máva. S úsmevom som prišla k stolu. Sadla som si vedľa toho neslušného magora, keďže nikde inde nebolo miesto. S hraným úsmevom som sa na neho otočila. Ak by som sa na neho pozerala ešte o pár sekúnd dlhšie, mal by môj puding na hlave. Grr.
No, na moje šťastie sa Alice hneď ujala konverzácie. Nemusela som nič dopĺňať, a tak si mohla trocha zajesť. Jedným uchom som ju počúvala. Vlastne hovorila o dnešných nákupoch a Emm znova nahodil mučenícky výraz. Nemal provokovať. Provokatívne som sa na neho usmiala a myslím, že aj trocha sčervenal, alebo sa mi to iba zdalo. Zrazu do mňa Alice drkla a ja som lakťom zhodila jablko, čo som mala na tácke. Ten nevychovaný blb sa poň načiahol, no doňho narazilo nejaké dievča. Pozrela som sa, kto to je a zbadala Simon. Nafúkaná blondína, ktorá ma v hlave iba dve veci. Handry a chlapov. Na nič viac nemyslí. Pozrela som sa na Alice a tá mrkla na znamenie akcie. A je to tu. Keď nezaberali krásne a múdre, snáď pôjde po silikónoch a slame. Čo s ním.
"Prepáč," počula som od toho blbca.
"Nie, to je v poriadku," usmiala sa na neho Simon úsmevom, ktorému nikto neodolá. Mne prišiel až moc... presladený. Fuj, hnus. Edward už sa otáčal, no ja som o zarazila.
"Edward, čo kebyže Simon odprevadíš na hodinu. Veď vďaka tebe skoro spadla," vysvetlila som a nahodila anjelský úsmev. Ja som vlastne nič nespravila.  
"To by si bol moc milý," zamrkala a zavesila sa do Edwarda, ktorý sa stihol len postaviť. Na náš stôl stihol hodiť vražedný pohľad a už ho Simon ťahala von. Všetci sme ako na povel vybuchli od smiechu a Emm spadol na zem. Nikto sa nemohol udržať a my sme si s Alice tľapli. Rose sa zatvárila nechápavo, no potom jej muselo svitnúť. Samozrejme, snažíme sa, čo k tomu dodať.
"Bella, nezabudni. Hneď po škole," dirigovala ma Alice. Jej sa naozaj nedá odporovať. Začínam sa báť nákupov s ňou. Včera to bolo fajn, ale zasa to som sa tešila, ale takto. To môže byť nočná mora. A ešte k tomu sa mi moc nechce. Ja som taký pasívny nákupný maniak. Keď ma to chytí, tak nepustí pokiaľ niečo nekúpim. Ale inak ma to moc neláka a ešte k tomu s Alice. Snáď ju bude Rose trocha kľudniť.
Konečne som sa dotrepala na hodinu. V mojej lavici sedel vysmiaty Jazz. Usmiala som sa tiež a išla som si k nemu sadnúť.
"Vidím, že má Alice ďalšiu bábiku na hranie," vysypal na mňa len čo som si sadla. S hrôzou som sa na neho pozrela a on nahodil ešte oslňujúcejší úsmev. Radšej som to nechala tak a začala s niečím iným.
"Ehm... Jazzi, aký ma Edward vkus?" spýtala som sa ho nevinne. Zdá sa, že to zle pochopil.
"Nemyslím to tak," krotila som jeho zväčšujúci sa úsmev, "ale chceme mu niekoho nájsť," vysvetlila som a dúfam, že veci uviedla na pravú mieru. Ja a Edward? Tak to naozaj nie je dobrý nápad.
"Takže..." začal, no potom sa zadrhol a akosi sa nemal k pokračovaniu. Zrazu som začula buchnutie dverí a následné... vrčanie? To bolo divné. Ale asi áno.
"Tak?" spýtala som sa nedočkavo.
"Takže, ja nič neviem. Veď sa spýtaj jeho," vyhol sa odpovedi.
"To vieš, no..." nevedela som, čo povedať. Že sa mu snažím nájsť dievča a som na neho totálne nahnevaná, pretože je to úplný magor... Tak to by bola výhra.

***
Boli sme na obede a všetci sa dobre bavili. Ja som prevažne sledoval Bellu a Alice. Snažil som sa niečo vyčítať z jej myšlienok, no stále boli zahalené a Alice mi niečo tajila.
Alice do Belly strčí a jej padne jablko a...
Viac som sa nedozvedel, pretože mi ich hneď zahalila. Tss. Tak to už je hrozné. O chvíľu sa tak aj stalo. Alice do Belly strčila a padlo jej jablko.
Zober jej ho, nie?! Kričala na mňa Alice v myšlienkach. Moc som nesledoval okolie. To sa mi stáva často, no teraz som znova na niekoho narazil.
"Prepáč," povedal som, pokým som sa zdvíhal.
Bože, on sa mi ospravedlňuje, kričali na mňa jej myšlienky.
Povedz niečo, no ták!
"Nie, to je v poriadku," usmiala sa a myslela, ako ma tým dostane. Haha. Korunku tomu nasadila Bella.
"Edward, čo kebyže Simon odprevadíš na hodinu? Veď vďaka tebe skoro spadla," vyslovila tie dve vety, ktoré mi pripadali ako rozsudok smrti.
Za veľmi milého hučania do hlavy od Alice, som sa neochotne zdvihol a snažil sa čo najpomalšie odísť so Simon. Ona to však videla inak. Hneď sa do mňa zavesila a ja som nemal na výber. Musel som sa ako správny gentleman - ktorým som aj bol - slušne chovať. Nechcel som nikomu spraviť hanbu, za ktorú by ma Alice upálila.
A správaj sa slušne, poslala mi ešte myšlienku, no bola plná smiechu.
"Tak Edward, chodíš rád do kina?" spýtala sa ma Simon, ktorá sa snažila čo najviac na mňa nalepiť. Ja som sa zasa čo najviac uhýbal. Nechcel som mať s ňou nič spoločné. To sa mi teraz tuším stáva stále. Stále ma niekto obletuje a to u hovorím o moc veľkej pozornosti. Doteraz som ich iba odmietal a nikto sa nepriblížil bližšie, ale teraz je to ako spiknutie. Alice mi nechce nič povedať, od Belly sa toho moc nedozviem a nikto iný tu nie je.
Prebralo ma odkašľanie.
"Ehm... ani nie," odpovedal som stručne. Fúú, ešteže som si pamätal otázku.
"Tak," bola v rozpakoch, "čo rád robíš?" spýtala sa ma a mysli sa povzbudzovala. Prišlo mi to ako, keď počujem roztlieskavačky.    
"Rád čítam. Akú máš najobľúbenejšiu knihu?" spýtal som sa a tým udrel klinček po hlavičke. Jasné, že sa tejto téme chcela vyhnúť, no ja som sa jej potreboval zbaviť.
Sakra, čo mu má povedať? Veď som naposledy čítala Šípkovú Ruženku. Mysli, čo sme preberali...
Jeden úsmev mi neunikol. Tak takto to teda je. Musel som sa potichu smiať, lebo inak by som to vôbec nevydržal.
"Hm... asi..." snažila sa robiť múdru, "Romeo a Júlia," vydýchla si, keď si spomenula na knihu, ktorú prednedávnom šmarila do koša. Znova smiech. Snažil som sa to udusiť, nech si nepripadá tak blbo.
"Dobrý výber. Máš ešte nejaké obľúbené od Shakespeara?" položil som znova otázku, ktorá jej absolútne nič nehovorila. Mám to ja ale šťastie, tá ktorá ma zaujíma, o mňa ani nezavadí pohľadom a tie, ktoré by som nechcel v živote vidieť sa mi ponúkajú ako mäso na trhu.
"Za toto mi nestojíš," zamumlala, no ja som to vôbec nemal počuť. Vyvliekla sa z mojej ruky a otočila sa na mňa a tým mi vstúpila do cesty.
"Ehm, ďakujem, že si ma odprevadil. Ahoj," vlepila mi pusu na tvár a v polovici cesty sa rozbehla na hodinu. A mám vyhraté, tak nakoniec aj prídem na spôsob, ako ich od seba odháňať.
Konečne som dorazil na hodinu a sadol si na svoje obvyklé miesto. Nevnímal som hodinu, len som ju pozoroval cez Jazzove myšlienky.
"Ehm... Jazzi, aký ma Edward vkus?" vybalila zrazu a ja som stuhol. No, potom to všetko poprela, alebo to naozaj tak nemyslela, tak rád by som jej videl do hlavy, no vôbec to nejde.
Zrazu som v Jazzovej hlave videl, že chce popísať ju, ale to som nemohol dopustiť. Nechcem, aby to čoilen tušila. Ona je tá kategória človeka, ktorá... Vlastne ona nezapadá do žiadnej kategórie, ona je unikát. Ešte som nevidel dievča, ktoré by sa v sedemnástich nezaujímalo o chalanov. Aspoň kútikom oka by sa na nich nepozrelo s nejakým nekalým úmyslom. No, Bella je iná...
Potom som sa znova prebral a počul, ako Jazz premýšľa nad tým, či jej to povedať. Tak to nie!
"Pani profesorka, smiem si odskočiť?" spýtal som sa sladkým hlasom, až sa jej skoro nohy podlomili.
"Á-áno pán Cullen," roztekane odpovedala. Vyštartoval som z miesta a rýchlo si to namieril popri ich triede a slabo zavrčal, tak aby ma Jazz počul. A tiež trocha vražedných pocitov neuškodí. Ihneď
sa zadrhol a snažil sa vymyslieť niečo, čo by sa ma netýkalo. Nakoniec to vyriešil excelentne. Má sa spýtať mňa. Myslím, že pre ňu to bude ako ísť na popravu...

7. kapitola
Konečne sme vypadli z tej školy, ktorá už mi začínala liezť krkom. Tento raz som išla a Alice a Jazzom. Emm sa snažil udobriť si Rose. Vlastne ani neviem, čo sa stalo. A ani som to vedieť nechcela. Všetko, čo sa týka Emma
radšej ignorovať. A možno ani nie. Už jedného Cullena sa snažím ignorovať, dvaja by mi moc nepomohli s mojím snažením.
"Bella, no poď," prehovárala na mňa Alice. Prebrala som sa a zamierila za ňou do nádherného domu. Nie, nebol to dom, ale vila. Krásne presklená vila. Ako omráčená som vstúpila do domu a ihneď ma tam vítala krásna mladá žena.
"Ahoj, ja som Esme a ty musíš byť Bella," predstavila sa mi a milo sa usmiala.
"Dobrý deň, pani Cullenová," pozdravila som ju a podala ruku.
"Prosím, hovor mi Esme, zasa tak stará nie som," opravila ma a zrazu som počula výbuch smiechu. Z garáže sa vyšuchtal Emm, ktorý sa div neváľal po zemi. Už bol na dosah ruky Esme a ona ho s radosťou pleštila po hlave.
"Au, to bolo za čo?" vykríkol urazený Emmett.
"Ako by si nevedel a nezabúdaj, že mi máš pomôcť. Ešte som ti neodpustila demoláciu mojej záhradky," hovorila nahnevaným tónom Esme. Bolo vtipné vidieť ako hora svalov podľahla takej útlej žene, akou je Esme. Po tomto vystúpení ma Alice odtiahla do obývačky. Stále som sa nestíhala diviť, čo všetko tu majú. Tú najmodernejšiu techniku a všetko zladené, tak že by sa vám z toho zatočila hlava. Sadla som si na koženú sedačku, ktorá bola krémovej farby. Všetko tu bolo zladené do krémovej farby s čiernymi doplnkami. Všetko to bolo naozaj nádherné.
"Bella, počkaj ma tu, hneď som späť a pôjdeme na nákupy," oznámila mi Alice a už si to smerovala hore po schodoch. So mnou tu sedela Rose, Emm a Jazz.
"Tak, Bella, kedy máš narodeniny?" spýtal sa zrazu Emmett. Zostala som sa neho hľadieť, či mu niečo nie je, pretože sa pýtal na úplnú blbosť. Nevedela som, či to myslí vážne, alebo si zo mňa iba strieľa.
"No, bude to?" pýtal sa netrpezlivo a presadol si ku mne na sedačku. Pozeral sa na mňa tak skúmavo, až mi to bolo nepríjemné.
"Dobre, dobre. Štrnásteho februára. A prečo to vlastne chceš vedieť?" vyzvedala som zasa ja. Stále mi nedochádzalo, prečo.
"Ty brďo! Na Valentína? To je super," rozkrikoval sa a pri tom znova máchal rukami ako zbesilý. Teraz sa to však nezaobišlo bez poranenia moje osoby. Ako ruky vystrelil, tak mi pristála rovno na mojej tvári.
"Auu, bože Emme, ty musíš mať tú ruku z kameňa," zastonala som sa chytila sa za nos. Ihneď na to pribehla Alice.
"Ty si riadne pako, Emm. Mali sme sa o ňu postarať a nie ju zmrzačiť," nadávala mu Alice.
"Bella, bolí ťa niečo. Nestalo sa ti nič," strachovala sa Emse, ktorá tiež pribehla a patrične Emmettovi vynadala.
"Nie, to je dobré. Len trocha bolí. Ale inak v pohode," vysvetlila som im celú situáciu. Keď som sa po všetkých pozrela, vyzerali dosť zaskočene.
"Ehm, nič mi nie je," pripomenula som sa a všetci sa dali do pohybu.
"Edward, poď sem," rozkázala Alice.
"Čože? Nie, to je v poriadku," snažila som sa u toho vyvlieknuť, no Alice bola nekompromisná.
"Bella, môžeš s tým niečo mať a Edward už vyšt-. Teda chcem povedať, že Carlislovi niekedy pomáha. Nikto iný tu nie je a do nemocnice nepôjdeme, inak by sme nestíhali nákupy," vysvetľovala Alice, pokým ten blbec neprišiel. Hm... pekné prezývky mu dávam. Sama pre seba som sa usmiala, no môj úsmev mi pohasol, keď sa ma dotkol ten ignorant. Prehmatal mi snáď celú tvár a mne to začínalo byť dosť nepríjemné. Snáď by som zniesla aj Emma.
"Ok, ok. Snáď som v poriadku no, nie?" hnevala som sa a odstrčila jeho ruky. Mal ich akési ľadové. Možno ich mal v chladničke.
"Je - ako vidíte - v poriadku," odfrkol si ten magor. Rýchlo som sa postavila, chytila Alice a Emm - ten chytil Rose - a mohli sme vyraziť. Ani neviem, ktorým smerom mám ísť, až keď som sa ocitla v... komore?
"Tak, Bella, ideme nakupovať?" smial sa mi Emm.
"Tss. Tak dik. Budeš mi hodnotiť oblečenie. Čo ty na to? A každý kúsok zvlášť, pekne po poriadku," pomstila som sa mu. Zbledol, až som si myslela, že dostane infarkt.
"Sakra, sakra. To nie je možné," zaklínal a pri tom gestikuloval až som znova dostala strach. Potom sa však zasekol.
"A čo kebyže zoberieme aj Jazza a Edwarda?" vymyslel totálne blbý nápad, aspoň čo sa týkalo toho imbecila.
"Ja, ešte si musím spraviť niečo do školy," vyvliekol sa z toho Edward. Prepáčte, magor, a Jazz sa snažil jemne Alice odmietnuť, no moc sa mu to nedarilo. Nakoniec ho teda zachránila Esme. Že potrebuje pomôcť v dome. Ako sme odchádzali Emm hádzal navôkol útrpné pohľady a videla som Jazza ako ďakuje Esme, že ho zachránila.
Po ceste sme sa dobre bavili. Alice zapla rádio a spievali sme si celou cestou. Emmovi sme to zakázali, pretože už ráno som sa dozvedela, aký ma hlas. Taký šok znova naozaj nechcem zažiť.
"Tak sme tu a vystupovať. Najskôr začneme obnovou Bellinho šatníka. Potom prejdeme na môj a Rose, poprípade Emmov. Potom sa môžeme rozdeliť a nakúpiť darčeky. Ale pod jednou podmienkou, Emma bude stále niekto strážiť," vysvetlila svoj bojový plán Alice.

Asi po dvoch hodinách nakupovania mojich vecí, ktoré som podľa Alice nutne potrebovala, sme sa presunuli do obchodu so spodnou bielizňou. To som ešte nevedela, čo Emm vyvedie.
V tomto sa zasa vyžíval on. Rose nosil samé kratučké košieľky, ktoré si ona skúšala a stále sa v nich pred ním prechádzala. Bože, skoro som videla ako Emm slintá a to ešte nebolo všetko. Jeho jeansy ten tlak skoro nevydržali. Skoro som sa tam sklátila k zemi. Trocha som ho musela podpichnúť, tak som si od predavačky požičala rozprašovač. Ani neviem, kde sa tam nabral, no bola som zaň vďačná. Zozadu som sa priblížila a akurát Rose vyšla z kabínky a zahliadla ma. Gestom ruky som jej ukázala, že má mlčať a ukázala na rozprašovač. Chúďa, sama mala čo robiť, aby ostala na nohách. Emm bol veľmi zaneprázdnený udržať sa v kresle, takže som mala voľnú cestu.
"Emmettku," zavolala som na neho a ona sa automaticky otočil. Ja som hneď začala s paľbou. Vystriekala som na neho celú fľašu a ona sa stále nepohol. Už som o neho začínala mať strach, keď na mňa Alice zakričala, že mám utekať. Vôbec som neváhala a vystrelila z obchodu. Snažila som sa o nič a nikoho nezakopnúť. To by mi ešte chýbalo. Veď Emm ma skoro u nich doma zabil. Ohliadla som sa a videla ako sa Emm rúti za mnou. Ešte viac som zrýchlila, aj keď sa mi to zdalo nemožné. Stále som pred ním utekala a náležite si to vychutnávala. On bol celý mokrý a ešte k tomu sa mu to šmýkalo. To bol pohľad k nezaplateniu. Mohol by sa tu niekde natiahnuť. Smiala som sa na celý obchoďák a všetci sa na nás ohliadali. Ja som sa perfektne bavila. Po ceste som videla niekoľko slušných adeptiek, ktoré by boli fajn pre ignoranta. A vtom ma to napadlo. Perfektný darček pre niekoho takého a ešte k tomu, keď je odo mňa.
Otočila som sa a bol bližšie ako som si myslela. Hľadala som nejakú záchranu a našla som ju v podobe krásnej blondíny, ktorá postávala bokom. Sledovala Emma s viditeľným záujmom. Viem, že toto budem musieť Rose vysvetliť, no je neskoro.
"Ahoj, prosím, mohla by si zdržať toho svalovca. Mimochodom volá sa Emmett," požiadala som ju a rýchlo bežala ďalej. Držala som jej palce, aby to vyšlo inak sa budem kúpať v tejto fontáne. Brr.
Znova som sa otočila a stále dúfala, že ho zdrží a tiež sa tak stalo. Do jeho zorného poľa sa dostala tá blondína a zamrkala na neho. On sa v momente zastavil a tiež na ňu mrkol. Rozišla sa k nemu a začala niečo hovoriť. Ja som sa zastavila a snažila splynúť s prostredím. Stále som ich však pozorovala a postupne sa k nim približovala, až som ich prešla a utekala za Alice a Rose, ktoré postávali pri vchode obchodu a čakali. Neviem, či na mňa alebo Emma, ale keď som prišla hneď ma vítali. Rose nezabudla spomenúť, že mi to vyšlo, no keď som sa jej snažila vysvetliť, čo som pre svoju záchranu musela podniknúť, už jej nebolo. So strachom som sa pozrela na Alice a tá s úsmevom pokynula, nech ideme za nimi. Keď sme tam prišli Rose nadávala tej blondíne a Emm sa čupil za Rose ako poslušný psík. Ja som pre istotu nič nehovorila, pretože to vlastne bola moja chyba.
Po nekonečnom vysvetľovaní sme sa konečne pobrali domov. Ja som mala pár darčekov pre mamu a otca a pre Rose a Emma tiež. Už mi ostáva iba Alice a Jazz a Pán ignorant. Dobre, s jeho darčekom sa budem musieť posnažiť, inak to nebu stáť za to. Ale zasa hodiny strávené pri počítači, no nič pre neho to spravím. Chudák, musí byť sám, aj keď je to jeho chyba. Znova som sa vytočila, ale snažila som sa ovládať, pretože som bola v aute a ešte k tomu a Rose, Emmettom, ktorý všetko prekrúti, a Alice. Tá sa akosi podivne usmievala. Bolo mi to dosť nepríjemné, ale keď som sa opýtala, tak iba povedala, že si spomenula na niečo vtipné a znova vyprskla smiechom. A to aj keď šoférovala auto neprirodzenou rýchlosťou. Emm chcel tiež vedieť, na čo si spomenula, no hneď skrotol, keď sa pozrel na Rose.
"Ale, Rose, naozaj to bola moja chyba. Ani by si ju nevšimol, kebyže jej to nepoviem," snažila som sa odčiniť ten "hrozný" skutok, no nijako sa mi to nedarilo.
"Bella, netráp sa. On si ju ani tak nemal všímať. Je to môj manžel tak sa má patrične správať." Rose bola nekompromisná. Ale mňa zarazila tá časť vety, kde vyslovila, že je jej manžel. Otočila som sa na zadné sedadlo a spýtala som sa jej.
"Rose, vy ste sa naozaj vzali?" spýtala som sa s vyvalenými očami. Ona sa zasekla v polovici pohybu a nevedela ako ďalej.
"No... vieš..." koktala, no prerušil ju Emmett.
"To vieš, Rose už chcela byť moja," povedal s novo nabitým elánom. Rose sa na neho pozrela akoby s vďačnosťou, nechápala som ich. Vôbec. Náhle som si na niečo spomenula.
"Emm, načo si chcel vedieť, kedy mám narodeniny? A kedy ich máš vlastne ty?" spýtala som sa so záujmom a čakala, čo z neho vypadne.
"Vidíš, to je dobrá otázka," zamyslel sa.
"Aký je dnes deň," vyšlo z neho nakoniec.
"Tretieho decembra, a stále nie je sneh," zamumlala som zničene, pretože som sa naň tešila ako malé dieťa a stále nič. Zima bola a sneh nikde.
"Ja mám narodeniny... deviateho decembra," vykríkol nadšene asi spokojný sám so sebou...
"Musíme spraviť oslavu," zavelil a my už sme parkovali pred domom.

***

Bella sa po tom Emmettovom výpade celkom rýchlo spamätala. Vlastne iba povedal, že ju to trocha bolí a nič viac, ale veď by mala mať aspoň zlomený noc. Viem asi zniem desivo, ale je to pravda. Emm silou nešetril, tak čo to s ňou je? Celú cestu som o tom premýšľala. Buď má naozaj tvrdé kosti, alebo s ňou nie je niečo v poriadku. Ale veď je úplne normálne cítiť. Ako človek. Áno, má krásnu vôňu. Dokonca ju Edward chcel zabiť, ale to je normálne.
Tiež by som chcela vedieť ako robí to s ľuďmi. Všetkých, ktorých dala dokopy spolu vydržali minimálne rok a viac. A stále sa jej to darí, no až na jednu výnimku. Ale to by nemohlo byť náš Edward, aby sa niečo nepokazilo. On má rád ju, ale ona o chalanoch nechce ani počuť. Videla som už veľa chalanov, ktorí ju chceli pozvať, ale vždy si uvedomili, kto je ona a ihneď sa stiahli. A Edward u nej mal minimálnu šancu. Už to, že ho nikto iný nezaujíma ju dovádza do šialenstva Edwarda za to neznáša. Ako som sa dozvedela, ešte nikdy nezlyhala a teraz jej to ide v jednom kuse. Vždy vidím, ako mu chce krásne vynadať a stále ma to dokáže rozosmiať. Tie jej prezývky, no ja nemôžem.
Áá, konečne sme tu. Začala som im vykladať svoj plán, ktorý bol samozrejme bezchybný, až na tú zástavku v obchode so spodnou bielizňou. Keď som to videla, začala som sa smiať uprostred uličky a nevedela prestať. Asi som premeškala skutočnú akciu, no vôbec mi to nevadilo. Aj vo vízii to bolo živé ako nikdy. Emmett celý mokrý sedí a ani sa nepohne, potom po nej vyštartuje.
"Bella, utekaj!" zakričala som, aby ju Emm nevykúpal v tej fontáne uprostred obchoďáku. Dvoch mokrých domov v mojom autíčku neveziem. Potom sme sa s Rose postavili na okraj obchodu a sledovali ako Bella zdrhá pred besniacim Emmettom. Mal čo robiť, aby sa za ňou nerozbehol plnou rýchlosťou, no vždy sa uvedomil. Vlastne som mala niekoľko vízii, no vždy sa nakoniec spamätal. Korunku tomu dala Bella, keď mala viditeľný náskok a oslovila nejaký blondínu. Tá samozrejme na všetko kývla. Keď sa jedná o Emma tak sú všetci ochotní.
No, to nikto netušil ako zareaguje Rose. Hneď mu išla vynadať, aj keď sa Bella snažila. Vedela som, že sa iba snaží, aby jej Emm venoval všetku pozornosť. Ale aj tak sa mi to zdalo veľmi vtipné.
No, potom prišla ďalšia rana. Keď sme šli do auta, prišla vízia, ktorá je k nezaplateniu. Bella vymyslela pre Edwarda úplne perfektný darček. Je to úplne geniálne a pomôžem jej s tým. Naozaj, Bella, je jednotka.
"Musíme spraviť oslavu," rozkríkol sa po aute a ja už som začala plánovať. Síce to bude natesno, ale všetko sa stihne. Aj na nákupy bude čas.
"Rodina, budeme mať oslavu!" zakričala som do domu. Všetci pribehli - samozrejme, ľudskou chôdzou - a pozerali na mňa akoby som vyviedla ten najhorší možný skutok.
"Budem mať narodeniny!" vykríkol za mňa Emmett. Všetci ešte viac vyvalili oči a upreli ich na mňa. Samozrejme, že o ničom nevedeli, ale čo mám Belle povedať.
"Prepáč, ale mi už narodeniny neslávime. Sme upíry." Tak to teda nie. Rovnaký názor na to mal aj Edward. Ak nadíde ten správny čas, všetko sa dozvie, teda ak už to nevie, pretože si nie som istá. Vôbec neviem, čo od nej očakávať a rovnako na tom je aj Jazz a Edward jak by dal. Iba niekedy vidím nepatrné záblesky o bezprostrednej budúcnosti. Pre čo už sa pevne rozhodla, inak nič moc. Aj keď sa snažím.
Prebrala som sa zo zamyslenia a všetci stále tak divne hľadeli na mňa Emma a Bellu. Naozaj nikto nič nepochopil? Áno, Edward áno, ale inak nikto.
No, fajn. Budeme musieť vysvetľova-
"Vy ste zlí. Ani nepamätáte narodeniny svojho syna!" "rozplakal" sa Emmett a vystrelil do izby. Za ním hneď nasledovala Rose a ja som mala čo robiť, aby som sa nerozosmiala.
"Alice, kde budem spať?" spýtala sa ma náhle Bella.
Sorry, Edwarde, ale hosťovská ešte nie je dokončená. Budeš sa musieť uspokojiť s gaučom.
    
         
Edward sa zašklebil a pochodoval nahore si zobrať nejaké veci. Hm... lov, samozrejme.
"Tak poď, ukážem ti izbu," povedala som jej sklamaným hlasom, pretože som toho chcela ešte veľa spraviť, ale zasa, ona musí spať.
"Alice, čo sa to deje. Akoto, že chce Emm sláviť narodeniny?" pýtala sa ma Esme hneď ako som prišla dole. Bella už pokojne oddychovala a dole sa spustila diskusia.
"Hej, ticho. Emm sa spýtal blbú otázku a Bella iba reagovala. No, a Emm znova povedal blbú odpoveď. Iba sa ho pýtala, kedy má narodeniny a on si vymyslel dátum, takže budeme oslavovať. A iba pre informáciu. Vianoce sa budú oslavovať tiež. Bude s nami Bella. Takže Esme, mohla by si niečo napiecť?" vysvetľovala som celú situáciu a snažila sa hovoriť nadšene. Vlastne Esme sa tešila, že znova bude variť a Jazz bol šťastný, pretože som šťastná ja. A Emm a Rose boli u seba hore, takže žiadna reakcia. To som očakávala. Oddávali sa tam sami sebe. A Edward zdrhol na lov. Čo už s nimi...
________
Páčilo???
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Carlie Carlie | Web | 1. října 2010 v 14:49 | Reagovat

tvoje povídky mě vážně baví:)

2 klapulinka tvé Affs♥ klapulinka tvé Affs♥ | Web | 1. října 2010 v 15:32 | Reagovat

no super =D taková alice =D povedená kapitolka =D

3 BellaTS BellaTS | Web | 2. října 2010 v 19:06 | Reagovat

Naprosto úžasné kapitolky! Ani nevím, která se mi líbila víc! :-)

4 bella130 bella130 | Web | 3. října 2010 v 12:26 | Reagovat

Obě kapitoly mi přišly naprosto úžasné. K tomu nedokáži nic jiného říct. Moc se těším na další! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama