Láska Bohov trvá večne °° 4

14. září 2010 v 16:30 | BlackStar |  Láska Bohov trvá večne

Pridávam ďalšiu kapitolku poviedky, tak dúfam, že sa vám bude páčiť.

Menší prestrel a Bellin záchvatík... Tak, pekné čítanie!

A ďakujem za komentíky pri minulej kapitole!

BlackStar


4. kapitola
"Ak myslíš na Edwarda, tak na toho už mám zálusk. Teda nie ja, ale niekoho mu musíme dohodiť. Tak na to sa teším. A čo som ho videla, tak nebude problém nájsť niekoho ochotného," rozprávala som a rozprávala.
"No, možno dievča ochotné bude, ale môj braček je..."
"On je gay?" spýtala som sa vyvalene.
"Bože, nie! Ale on žiadnu nechce. V tom je ten problém. Nikoho si k sebe nepustí," hovorila to tak tragicky, akoby to bola pohroma sveta.
"Tak vieš čo, nechaj to na mňa. Skúsime s tým niečo spraviť a keď bude potreba, tak mi pomôžeš. Predsa len, teba bude počúvať," mrkla som na ňu so zákerným úsmevom. Potom sme sa každá rozbehli na inú hodinu. Ja geometriu, ktorú mám sama. Je to hrozná nuda a ešte keď sedíš v lavici sama. No, nie že by neboli záujemcovia, no mať na sebe prilepeného nejakého chalana... Ani náhodou.
"No fajn," zamrmlala som si popod nos, keď som zbadala, že v lavici sedí... Edward? No, tak nakoniec to nebude až také zlé. Trocha ho nasmerujeme k určitým dievčatám... A vidím, že všetky budú mať veľký záujem.
"Ahoj," pozdravila som ho.
"Ahoj, som Edward. Minule sme sa nestihli predstaviť a moju sestru už poznáš," predstavil sa a podal mi ruku.
"Bella." Prijala som ruku a znova mi niečo svitlo.
"Prepáč," povedala som potichu, pretože profesor už bol v triede a ja by som znova zabudla. Jeho nechápavá tvár ma celkom pobavila.
"Vletela som ti pod kolesá," priznala som sa sklopila hlavu a začervenala som sa.
"To je v poriadku. Hlavná vec, že si celá," povedala a ja som vzhliadla. Usmial sa a ja som mu to oplatila. Zvyšok som sa venovala hodine. Ani som nemala čas premýšľať nad inými vecami ako nad geometriou. Celú hodinu som iba rysovala a rysovala. Brr.
Dostala som sa na chodbu a tam na mňa čakala Alice. Úsmev od ucha k uchu, no nič nehovorila. Pripojil sa k nám aj Edward a spolu sme išli na telocvik. Dvojhodinovka. Ešte lepšie. Spoza rohu vyšla Ella s Pailin. Tie ho majú tiež. Hm... Ela alebo Pailin. To by mohlo vyjsť.
Ešte som sa dohodla s Alice a tá súhlasila. Pomôže mi, pretože vie, čoho som schopná. Pri telocviku som najradšej na lavičke.
"Rozdeľte sa. Dievčatá budú hrať volejbal a chalani futbal," rozkázala telocvikárka a my sme sa pohotovo rozdelili. Samozrejme, som ostala ako posledná, no mne to nevadí. Chápem ich, ani ja by som samú seba nevybrala do družstva. Nakoniec sme boli a Alice proti sebe, no to bolo ešte lepšie.
Stále sme na seba pozerali a čakali na správny moment, ktorý práve nastal. Alice podávala a mala to namieriť na Elu. To je tiež taká gymnastka ako ja.
"Au," vyšlo z Ely a už sa hnala pre loptu. To ani nemôže byť pravda. Všetko perfektne vychádzalo, dokonca lopta padla priamo na Edwarda. Držal ju, kým si po ňu El neprišla.
Idete, idete, idete, pospevovala som si v duchu. Vždy to vyjde. Tak musí aj teraz, napriek tomu, čo Alice hovorila.
"Ďakujem." Počula som z druhej strany. Pozrela som sa tam a El sa naozaj snažila a Edward? Ten tam iba tak stál a ani to s ním nepohlo. El je pekná a má dobrú postavu a ešte k tomu ako bonus, je múdra. A to sa moc často nestáva, že je dievča krásne a ešte k tomu múdre. Väčšinou sú to namyslené kravy. Ale aj tak. Naozaj nie je gay? Budeme sa musieť presvedčiť, ale ako...
Skúsili sme to ešte raz a teraz s Pailin. Taktiež nič. On je ako ľad. Kruci! Ale ja sa nevzdám!
"Tak čo? Stačilo? Hovorila som ti, že z toho nič moc nebude," usmievala sa Alice, akoby to bolo dobre. No to nie!
"Len počkaj, je tu ešte veľa schopných adeptiek," oplatila som jej to. Len zakrútila hlavou, no potom sme sa vybrali na hodiny. Ja som ešte Pailin sľúbila, že pôjdeme dnes a už som iba musela prežiť ostatné hodiny. Cez obed som volala mame a nemala námietky. K tomu sa k nám pridala Alice.
Do konca školy sa už nič nedialo. Nudila som sa, tak som si krátila chvíle vymýšľaním plánov, ako dostať Edwarda Cullena. Prišla som na niekoľko nápadov. Mohli by sme zájsť do aquaparku, na nákupy. Ale to by ho musela vytiahnuť Alice. Samé malé nehody. To vychádza vždy, aj keď pri ňom neviem. Je ako kus ľadu. Keby som ho nevidela sa usmiať, myslela by som si, že je robot. Bezcitný robot, ktorý plní príkazy. Kruci. Kruci, kruci! To sa nemôže aj on trocha snažiť? A je to tu. Pri poslednej hodine so sa tak vytočila, že som myslela, že vybuchnem. To sa mi ešte nestalo. Z hodiny som išla doslova ako hrniec vriacej vody. Každú chvíľu by ste čakali, že vykypí. A to sa aj stalo.
Osud mi prial, a tak som ho stretla po cesta do auta.
"Ahoj," pozdravil a usmial sa a to bol jeho koniec. Tak on sa ešte aj usmieva?!
"Sakra, ty si úplný magor. Vôbec nereaguješ. Ja sa tu snažím ako blbec a ty si úplne v... Ááá! To si sa nemohol aspoň trocha snažiť. Si úplne mimo, alebo čo?" kričala som na neho úplne ako zmyslov zbavená. Nevedela som sa upokojiť. Vysypala by som na neho ešte viac, ale to už ma Alice odvádzala, pretože sa tam zišla celá škola. Ešte nikdy ma nevideli takto sa naštvať. Vlastne som ani nemala dôvod. Vždy všetko perfektne vychádzalo, ale on musí byť výnimka. Ááá, to sa musí stať zrovna mne.
"Bella, upokoj sa. To malo byť čo? Myslím na tom parkovisku," hučala do mňa Alice. Vlastne som bola úplne mimo. Musela som byť červená až za ušami, pretože som aj na tvári cítila, že horím. Jedno zlyhanie a ja už vyšilujem.
"Už som v pohode. To bolo.. len on je..." nedokázala som zo seba nič dostať.
"Chápem, aj ja niekedy vyletím," smiala sa a ja som sa po chvíli pridala. Nevedela som byť dlho nahnevaná. A s Alice to prešlo. Pozrela som sa okolo a všimla si Pailin, Tish a Melody, ako boli okolo nás. Usmiala som sa ja na ne.
"Tak, keď sme tu všetky, ide sa nakupovať!" zavelila som. Tish s Melody sa ospravedlnili, že majú rande, na čo som úplne zabudla, a Pailin zo žiariacimi očkami prikývla. Nakoniec sme sa dohodli, že pre nás príde Alice. Ponúkla sa, že prevetrá svoje autíčko. Nemali sme námietky, a tak som sa rýchlo vybrala domov. Mala prísť za pol hodinu. To sa stíham prezliecť a nahádzať si veci do kabelky. Nevadí.
Počula som trúbenie auta a vedela, že prišla Alice. Vyšla som von a videla krásne auto. Myslím, že to bol Aston Martin. Čierne sklá, takže som nevidela, kto je v aute. Zamkla som a už si to rýchlim krokom šinula k autu. Otvorila som dvere na zadnej strane a videla Pailin ako sa usmieva od ucha k uchu. Nešlo odolať a usmiala som sa aj ja. Nastúpila som a pozdravila, no pri odzdravení som počula akosi viac hlasov a ešte k tomu, jeden bol mužský. Rýchlo som sa pozrela dopredu a za volantom videla, koho iného, než Edwarda. Skoro to so mnou selko. A to myslím smrteľne vážne. Spadla som naspäť do sedadla a snažila sa pravidelne dýchať a znova na neho nevyletieť. Upokojila som sa na toľko, aby som dokázala sformulovať aspoň jednu vetu.
"Alice, prečo je tu aj Edward?" spýtala som sa, ignorujúc jeho pohľad.
"Niekto nám musí nosiť tašky a aj on potreboval prevetrať šatník," odpovedala s úplne pokojným hlasom a žmurkla na mňa. trocha mi trvalo, než som spracovala informácie, no potom mi to doplo. Ááá, obchodák - dievčatá - Edward!
"Jupí!" vykríkla som, až sa na mňa všetci otočili. A to myslím doslova. Edward sa vyvrátil dozadu, že som mala chuť znova vykríknuť.
"Ehm, Edward, mohol by si sa venovať šoférovaniu? Nič mi nie je." Pokúšala som sa o pokojný hlas, no bolo v ňom poznať vzrušenie. Ďalšie šance na to, aby sme Edovi niekoho našli. Takže Alice to plánovala už od začiatku. Všimla som si, ako sa Edward otočil na Alice s otázkou v očiach. Ta len nepatrne pokrútila hlavou a nič nehovorila. Akoby sa rozprávali v myšlienkach. Blbosť! Počas cesty sme sa rozprávali, ale Edward sa nezapojoval. Ešteže tak. Asi by som znova dostala záchvat. Ten jeho až mŕtvolne pokojný hlas a tvár, ktorá ani nejaví známky o tom, že by niečo cítil. Bože, môže niekto taký vôbec existovať?! Vytáča ma to. A to až príliš. Asi sa budem musieť od neho držať ďalej.
Dozvedeli sme sa s Pailin, že majú ešte ďalších dvoch súrodencov, všetci sú adoptovaní a Emmett a Rosalie spolu tiež chodia. Stále tu boli pochybnosti o ich vzťahoch, no tie už som nebrala do úvahy. Konečne sme prišli na miesto a Pailin a Alice vyštartovali ako neriadené strely. Ja som ich nasledovala a snažila sa zavetriť nejaký poriadny kus. Fúú, akoby som bola na love. Vlastne aj som. Lovím namiesto Edwarda, aké smiešne.
Boli sme tu už asi hodinu a nič. Začínala som byť zúfalá. To tu nikto nie je? A potom to prišlo, ako osvietenie priamo z neba. V jednej reštaurácii stálo krásne dievča. Dlhé hnedé vlasy, priam čierne a oči rovnakej farby. Pekná postava. Rozprávala sa tam, myslím s kamarátkou.
A ide sa na to. Boli pri pulte, čo je ešte lepšie. Alice s Pailin pobehovali niekde okolo, tak som to využila.
"Edward?" spýtala som sa najmilšie ako som vedela.
"Áno?" reagoval bleskovo.
"Mohol by si mi doniesť niečo na pitie? Trebárs z tamtej reštaurácie," ukázala so na miesto činu. "Nemáš to ďaleko," povedala som potom, nech je aspoň nejaká výhovorka.
"Dobre," povedal a položil tašky. Ja som ho sledovala a keď bol presne tam, kde som ho potrebovala, zavolala som na neho...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 BellaTS BellaTS | Web | 15. září 2010 v 14:19 | Reagovat

Naprosto skvělá kapitola! :-D Opět se moc těším na další! :-)

2 bella130 bella130 | Web | 15. září 2010 v 14:38 | Reagovat

Naprosto užasná kapitolka. Moc se těším na další dílek! :)

3 klapulinka tvé Affs♥ klapulinka tvé Affs♥ | Web | 15. září 2010 v 20:45 | Reagovat

holky.. Chci vám říct, že jste všechny velký talent, a že máte úžasný blog, na který moc ráda chodím si přečíst vždy nějakou zajímavou povídku.. Prostě jste skvělý a určitě pokračujte!
... To sem vám jenom chtěla dlouho napsat, mimochodem tahle kapitola je další úžasná a těším se na další =))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama