My broken wings - Prológ

12. března 2010 v 16:22 | MillieCull |  My broken wings

Upíri nie sú celkom normálni. Čo ešte dokážu? To si
prečítate v tejto mojej novej kapitolovke.









Po troch únavných dňoch sme konečne "pristáli" v meste menom
Forks. Na toto som čakala už pekne dlho. Esme s Rosalie nám tu
vybrali nejaký veľký dom pri rieke. Ževraj bol blízko aj les a
presne to nám vyhovovalo.
"Alice, čo si zasa videla?" opýtal sa Jasper.
"Nič som teraz nevidela, len som sa zamyslela." Prečo si každý
myslí, že vždy niečo vidím a to sa len zamyslím. No to asi
nepochopí nikto. Len Edward. A to tiež len občas. Často má problém
rozoznať moje myšlienky od vízie.
"Ale len niekedy," ozval sa Edward. Zas počúval! Toto mi už
poriadne lezie na netrvy.
"Aj mne," zasmial sa. Vyplazila som mu jazyk. Po chvíli som
pocítila vlnu dobrej nálady.
"Ďakujem Jazz," pošepkala som mu do ucha.
"Pre teba všetko," povedal.
Prešli sme si celé mesto. Do školy sme, chvalabohu, nemuseli ísť a
to bolo dobré. Len edward bol nešťastný. Je už veľmi dlho sám...
V pozadí mojich myšlienok bolo počuť zavrčanie.
Ups. To som prehnala.
"To teda hej," vrčal ďalej. Ale Edward, je to pravda.
"Ale už dosť!"
Už sme to pre istotu viac nerozpitvávali ale pobrali sme sa prezrieť
náš dočasný domov.
Emmett, myslím si, že by nebolo dobré ísť takým spôsobom,"
povedala som po vízii, čo som teraz videla. "Musíš sa správať
nenápadne," dodala som. Povzdychol si.
"Pozri sa, ja chápem, že tak sa ti tak ide najpohodlnejšie, no
musíme zostať v utajení," povedal Carlisle, čo znovu znamenalo
posledné slovo.

Dom, či lepšie pomenovanie by bolo vila, stála pri ceste. Ďalšie
veľké plus, keď nemôžeme chodiť po "vlastných nohách" na
nákupy - moja druhá láska.
A späť ku vile. Tak podľa toho, ako ju chcela prerobiť Esme, mala by
mať presklenné okná na väčšine časti domu, každý má svoju izbu
a ešte nejaké rezervné, keby niečo.
Všetci sme sa nasáčkovali do dvoch áut. Hotový zázrak, že sa tie
dve rachotiny s nami vôbec pohli.
"Ak ešte raz urazíš moje nové autíčko, tak si ma nepraj,"
vyhrážal sa mi Edward. Rukou som si zamkla ústa, akože mlčím. Len
prikývol.
"Alice, Alice," povzdychla si Rose.
"Čo je?" opýtala som sa.
"Nič," povedala a otočila sa.
Konečne sme prišli na miesto, kde mal stáť ten dom. Waw to bolo
úžasné. Tuším vyzerám ako teľa, ktoré sa práve pozerá na nové
vráta. Edward sa začal na mojom prirovnaní rehotať, tak som sa ho
snažila ignorovať. Ťažko, no predsa to išlo.
"Esme, ja ťa mám tak rada," objala som ju. Neviem, kedy to stihla
vyzdobiť, no tento dom je bohovský.
"Tak, tu máte nový a dočasný domov. Snažila som sa ho urobiť
podľa vášho vkusu," povedala Esme.
"Alice, Jasper a Edward, izba na západe, ostato východ."
"Ďakujeme," povedali sme jednohlasne. Potom sme sa pobrali do
svojich izieb.
Super! Ja mám modrú farbu rada. Celá izba bola zariadená do jej
odtieňov a voňala po levandule. Na posteli boli malé vankúšiky a
pri nich deka. Neviem síce, že načo mi bude, no to je asi jedno. Nad
oknom boli dúhovo-modré závesy, na ktoré Esme dala malé motýle.
Krídla. To chce aby som už z nich chytila nejakú chorobu?
A nastal problém. Ja som všetky veci z Aljašky nechala v starom dome.
OK Alice dýchaj, dýchaj. To bude dobré, kľud.
Mne už asi vážne preskočilo. Vidím do budúcnosti a ešte sa pri
tom rozprávam sama zo sebou. Uf , som ja ale divná.
"Súhlasím s tebou," ozval sa Edward. "Si ale riadne
šľahnutá," zasmial sa.
"No, Edward, máš čo vravieť na tie hlasy, čo počuješ v
hlave," povedala som a otočila sa chrbtom.
"Ale Alice, to ťa naštvalo? Ja za to nemôžem, že čítam
myšlienky," povedal a snažil sa ma rozveseliť. Ja som nahodila ten
"urazený výraz" a keď sa ku tomu pridal aj "prosím poď so
mnou na nákupy," tak to som bola hotový anjel. Chýbala len
svätožiara. Edward sa len zasmial. Priznávam, bolo to smiešne.
"Svätožiara by sa ti teda hodila. A hlavne pri presviedčaní,"
doberal si ma.
"Edward, ešte raz mi niečo povieš o krídlach, tak asi zošaliem na
mieste."
"Neviem, prečo by si mala. Krídla sú celkom fajn."
"EDWARD," kričala som.
"Súboj?" navrhol. Vyvalila som na neho oči.
"To myslíš akože vážne?" opýtala som sa.
"Jasné, prečo nie?" znova sa zasmial. Edward mi naznačil smerom
von a na našu novú záhradu. Dúfam, že potom bude všetko v
poriadku, lebo Esme nás asi prizabije.
Vybrali sme sa teda za dom.
Vyzliekla som si čiernu mikinu. Pod ňou som mala bledé tričko na
ramienka. To môžem roztrhnúť. Vyskočili sme obidvaja do vzduchu
a...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama