My broken wings - 1. kapitola

12. března 2010 v 16:27 | MillieCull |  My broken wings

Upíri nie sú celkom normálni. Čo ešte dokážu? To si
prečítate v tejto mojej novej kapitolovke.

První kapitolka:








"Súboj?" navrhol. Vyvalila som na neho oči.
"To myslíš akože vážne?" opýtala som sa.
"Jasné, prečo nie?" znova sa zasmial. Edward mi naznačil smerom
von a na našu novú záhradu. Dúfam, že potom bude všetko v
poriadku, lebo Esme nás asi prizabije.
Vybrali sme sa teda za dom.
Vyzliekla som si čiernu mikinu. Pod ňou som mala bledé tričko na
ramienka. To môžem roztrhnúť. Vyskočili sme obidvaja do vzduchu a
hneď mali svoje dlhé biele krídla. Samozrejme, že Edward ich mal
mocnejšie. To nieje fér!
"Čo sa nám sestrička zľakla?" nadšene sa opýtal.
"Ja? Nikdy!" povedala som a priletela ku nemu.
"Pre Boha! Alice a Edward, okamžite s tým prestaňte. Chcete si
nejako ublížiť?" počula som Esme ako na nás kričí spod nás.
"Neboj sa, mami," usmial sa na ňu Edward. Vo svojej vízii som
zbadala ako sa vzdáva.
"Edward," povedala ešte hlasnejšie. Tá musí mať ale silné
hlasivky.
"No dobre, ale ja s Alice na nákupy nejdem," konečne sa vzdal.
Haha, ja som to vedela.
"Ani nemusíš," povedala. "Ja s ňou veľmi rada pôjdem,"
usmiala sa na mňa. Úsmev som jej opätovala.
"Esme, ja ťa mám rada, vieš o tom?" opýtala som sa. Pri tom som
si krídla vtiahla naspäť.
"Jasné, že viem." otočila sa a v mysli niečo odkázala
Edwardovi. Juchú, ide ako náš šofér. Ten ksicht, čo nahodí o pár
sekúnd nemá chybu. Niežeby som šoférovanie nemala rada, no nechce
sa mi stále pozerať na cestu a dodržiavať tie stupídne pravidlá.
Život upíra je občas na nervy.
"Ale Esme," začal protestovať.
"Nie, povedala som a pôjdeš!" Edward si len povzdychol. Haha, no
máš proste smolu, braček.
"A s tebou si to neskôr isto vybavím. Nemysli si, že sa len tak
vzdám." Zamyslela som sa a sústredila. No, Edward, mám to vyhrané.
Len sa zasmial. Debil jeden.
"ALICE!" po tomto slove a tóne, akým ho vyslovil mi hneď zredlo.
Rozbehla som sa kade ľahšie.

"Edward, prestaň," smiala som sa asi po desiatich minútach. Toľko
som mu úspešne utekala.
Edward má niekedy problém prejsť po rovnej zemi. Ale len občas.
"Ak prestaneš, poviem ti naše tajomstvo," začala som.
"Počúvam," povedal a spomalil. Konečne.
"No, Esme ťa prihlásila do školy. Nastupuješ už zajtra,"
povedala som a môj úsmev vyzeral asi takto: od ucha k uchu.
Na chvíľu bol ako socha na námestí. Nasratý výraz vystriedal
obrovský úsmev cez pol tváre.
"Alice, ak robíš zo mňa zas a znovu len blbca, tak si daj okamžite
odchod."
"Ale Edward, toto je naozaj," povedala som mu a ukázala víziu.
"Dobre, som rád," znova sa usmial.
"Ale Esme nič nehovor," porosila som ho. By ma zabila.
"Neboj sa."

Nákupy prebehli v úplnom kľude. Ako mi povedala Esme, všetko o
škole starostlivo v mysli prekrývala prípravami na dokončenie
záhrady, ktorá ešte nebola celkom hotová.
"Edward, mám pre teba novinku," usmiala sa a znova mu to ukázala v
mysli. "Tak?"
"Mami, ale to je predsa super. Ja sa teším. Ty si si myslela, že
budem proti tomu?" opýtal sa prekvapene.
"Áno," priznala. Len pokrútil hlavou, no úsmev mu nezmizol.

"To boli tvoje najlepšie nákupy, že?" doberal si Emmett Edwarda.
"Si píš. Za posledných sto rokov," zasmial sa.
"Edward, zajtra ťa treba ísť zapísať," ozvala som sa.
"Super."
"Mňa z teba asi chytí infarkt. Ty sa tešíš do školy? Braček,
nemáš ty náhodou teplotu?" robil si srandu Emmett a priložil mu na
hlavu ruku.
"Emmett, prestaň!"
"Dobre, dobre... " rehotal sa.
"Ja sa idem len tak preletieť. Potrebujem si popreťahovať
krídla," sťažoval sa Edward.
Bola už noc a to bolo dobré. Mohla by som...
"Alice, nestačilo ti, že som bol s tebou dnes na nákupoch, ale
chceš odo mňa aj toto?" vyvalil na mňa oči.
"Ale... " stíchla som, lebo som videla, že ide sám ponad Forks.
Zaškeril sa a ja som si povzdychla. Toto je môj úžasný brat.
"Áno, to som." A toto mi už vážne žerie nervy.
"A myslíš, že mne nie?" Vyplazila som mu jazyk. Nech si o tom
myslí čo chce.
Nepozerala som sa, či niekto išiel za mnou a vyšla som na terasu za
domom.
Toto bude výborný štart. Cúvla som až ku dverám a potom sa
odrazila. O zlomok sekundy som bola vo vzduchu. Moje silné a hlavne
dosť veľké. Bez problémov by som zvládla udržať ešte aspoň
dvoch ľudí.
Zobrala som si to smerom ku škole. Cestou som rozmýšľala, ako si
Edward schová tesáky. Jeho teória bola zbrúsiť ich, alebo len tak a
veľa nerozprávať. Keby nás odhalili, zo by bol teda riadny prúser.
Volturiovci by nás bez milosti pozabíjali.
Ale oni sú predsa len iný. Nemajú krídla. Len Demetri a tuším, že
Renata. To preto, lebo prvýkrát skúsili zvieraciu krv. Carlisle mi
kedysi hovoril o Jane. Ona jediná je nefilim.
Napoly človek a napoly anjel. Tak isto to má aj pri upírstve.
Nezávidím jej. Už ako malá sa musela skrývať. Niekedy, keď si
nedala pozor ju našli a urobili z nej upíra, no nepremenila sa celá.
Naša "rodina" niesme nefilimi a ani poloupírmi. To máme ale
šťastie. A Volturiovci vedia len o Carliseovi a Edwardovi, no aj tak
sme v nebezpečenstve.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 BellaTS BellaTS | Web | 12. března 2010 v 16:48 | Reagovat

Tak tohle je naprosto boží. Cullenovi jako andělé. To je vážně úžasné. Opravdu se ti to povedlo. Rychle piš dál, jsem strašně zvědává jak to bude pokračovat.

2 Izzy Mary Izzy Mary | Web | 12. března 2010 v 18:53 | Reagovat

Skvělé!!!!!

3 kikinka kikinka | 13. března 2010 v 18:48 | Reagovat

zaujimava poviedka....som zvedava ako to bude pokračovat....kedy bude pokráčko? :o)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama