Jane Hudson Volturi - 3. časť: Spomienky

11. března 2010 v 14:23 | MillieCull |  Jane Hudson Volturi

Jane si spomína na svoj ľudský život.










Pred niekoľkými dňami sme s Alecom rozoberali jednu vec: Jamie. Bol
to Alecou zajac, ktorého našiel ešte keď bol človek. Odlúčil ho
od jeho rodiny, presne ako Voltuiovci nás. Uvažovali sme aj o tom, že
by sme Ara opustili. Tento návrh som dala ja a bol hneď aj
zamietnutý.

Aro sa o tejto našej debate dozvedel a odmietal sa so mnou rozprávať
aj po tom, čo som sa mu ospravedlnila. Komunikoval so mnou len
prostredníctvom Demetriho alebo Aleca.



Veľmi mi chýba moja matka a Melanie. Keby som mohla, tak moje slzy by
asi tiekli potokom. Škoda, že nemôžem. Alec to zvláda lepšie ako
ja. Aspoň si to myslím.

Už je to veľmi dávno a isto sú všetci z Anglicka mŕtvi. Možnože
nejakí potomkovia...

"Jane, si v poriadku?" zo zamyslenia ma vytrhla Alecova otázka.

"Áno, som v poriadku len som sa zamyslela," povedala som.

"Pred chvíľou si mala vážne divný výraz. Demetri už bol na
ceste niekoho zavolať. Našťastie som ho zastavil tým, že som sa ťa
niečo opýtal." Neuvedomila som si ako sa tvárim a už vôbec som
nevnímala, kto bol v mojej izbe. Bola som vlastne v mojej izbe?
Poobzerala som sa okolo. Áno, bola to ona. Trochu sa mi uľavilo.

"Mám zavolať Ara?" opýtal sa Demetri Aleca.

"Nie!" namietla som.

"Prečo?" spýtal sa Alec.

"Dobre vieš, že Aro sa so mnou nerozpráva, tak asi by mi nepomohol.
Ja to nejako zvládnem aj sama," povedala som.

"Aro sa takto nesprával už veľmi dlho. Som prekvapený, že ho to
až tak naštvalo. Ale musíš uznať, že so Sulpiciou sú ako tvoji
druhí rodičia."

"To uznávam," povedala som nakoniec a vzdala som sa. Stretnutiu s
Arom sa nedalo zabrániť.



Od vtedy ubehlo už pár rokov. Aro mi, chvalabohu, za to odpustil.

So všetkými sa dobre poznám. Aro si ma obľúbil, Felix je môj
dobrý kamarát, no a Demetri tvorí osobitnú skupinu. Skoro všade a
vždy sme spolu. Samozrejme okrem bojov. Felix mi sľúbil, že
nabudúce už isto pôjdem a Ara prehovorí, aby som šla aj ja s
Alecom. Komu sa chce trčať vo Volterre s otravným bratom? Nikomu.

Jeden upír tu predsa len chýba. Heidi. Odišla pred troma rokmi do
Mexika. Sľúbila, že sa vráti skoro. Bola to moja dobrá kamarátka.

Ku večeru som sa strašne nudila. Rozmýšľala som, či si mám
prerobiť izbu. Aro mi zmaril moje plány. Zavolal si ma a povedal mi
jednu novinku.

"Pamätáš si na Carlislea Cullena? Hovoril som ti o ňom kedysi
dávno."

Znudene som mu odpovedala: "Áno, pamätám si. Je to tvoj priateľ a
živý sa len zvieracou krvou. Nechápem, ako to môže vydržať."

"Ach Jane, on chce byť len dobrý a nezabíjať pritom ľudí.
Musíš to pochopiť. Ozaj, chcel by som ťa poprosiť o jednu vec.
Carlisle je učiteľ na univerzite..."

"Aro," skočila som mu do reči. Rýchlo som použila moje psie
oči, ktoré často pomáhajú. Nevšimol si ma.

"Prosím."

"Nie, nepôjdem tam!" to bolo moje posledné slovo. Akurát som bola
na odchode, keď do haly vtrhla Chelsea. Zastavila sa až pred Arom a
podala mu ruku. Z vedľajšej chodby bolo počuť vravu. Niečo sa
pravdepodobne chystalo.

"Hneď tam musíme ísť," povedal a šiel sa poradiť s ostatnými.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 NattyChriss NattyChriss | 7. června 2015 v 15:04 | Reagovat

čtení i Vote (☆) potěší :333 Je to Fanfiction trochu s jenými postavami něž jste zvyklí, tedy žádného Edwarda a Bellu či Cullenovi nečekejte ;))

http://www.wattpad.com/story/40931048-krvav%C3%A9-srdce

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama